Banská Štiavnica, Slovenská Republika +421 948 156 987 info@netbis.sk

Prihlásenie

Dotácie

Ďakujem za Vaše príspevky. Budú použité na rozšírenie a stavbu koľajiska, taktiež nákup lokomotív, vlakov a iných doplnkov. Informácie o Vašej karte ani účte sa ku mne nedostanú, celé je to spravované cez PayPal, teda bezpečnosť zaručená. Ešte raz ďakujem



Ocinove N-ko...

... alebo ako to všetko vlastne začalo...

Neviem, ako začať s písaním tohto článku. Je to jeden z najťažšie napísateľných článkov, aké som kedy písal.

Ako všetci dobre viete, za modelársku kariéru vďačím môjmu ocinovi, ktorý modeloval svoje vlastné koľajisko v mierke H0, keď som bol ešte malý chlapec. Koľajisko sme mali pôvodne v obývačke, v sklápacej konštrukcii, nakoľko 3-izbová bytovka neumožňovala iné riešenie. Presný rozmer si nepamätám, ale bolo to približne 2,5x1,5 metra. Takmer celé koľajisko bolo postavené z budov z kartónu, ktoré vyrobil môj ocino. Nesmieme zabúdať, že to bolo ešte za socializmu, teda žiadna statická tráva ani nič podobné. Proste staré materiály ako napríklad farbené piliny, plechové U profilové koľajnice a podobne. Môj ocino mal parnú lokomotívu BR01, Gorilu ES4990010, Lietajúceho Hamburčana, nejakú start-setovú paru a zopár vagónov, všetko samozrejme Piko. V podstate všetko sa to stále nachádza v mojej zbierke, aj keď niektoré z toho už po nejakých úpravách a opravách. To bolo radosti, keď sa nám to rozbehlo, všetko svietilo a podobne.

 

Mňa to začalo postupne baviť, tak som postavil svoj prvý domček zo špajdlí a dýhy, farbený olejovými farbami. Nepamätám si presne koľko som mal rokov, ale tešil som sa, že som ho mohol umiestniť na koľajisko. Postupne som začal dorábať veci, detaily a podobne. S dnešnými postupmi a reálnosťou sa to samozrejme nedá porovnať, predsa len, iná doba, iné materiály…

Postupom času som sa odsťahoval od našich a vtedy už moju zbierku vlakov, ktorú mi ocino venoval a ktorú som už stihol aj ja mierne rozšíriť, som si vzal so sebou. Neskôr sme sa presťahovali na čas do Veľkej Británie, kde sa mi podarilo zbierku rozšíriť aj o Britské modely, ktoré sa mi tiež páčia. Po našom návrate sa naši rodičia rozhodli pre nejaké rekonštrukcie v byte, preto padlo rozhodnutie zrušiť koľajisko. Ja som si to všetko odniesol, pričom niektoré budovy a podobné doplnky plánujem stále použiť.

Môj ocino mal už medzitým iný koníček, rezbárstvo. Vyrobil viacej betlehemov, nejaký aj predal, ale jeho najlepšie a najväčšie dielo zdobí chodbu ich bytu – veľký pohyblivý betlehem (fotogaléria pod článkom). Popri tom urobil aj zopár diorám do starých sklenených fliaš – baníkov, nakoľko pochádzal z Banskej Štiavnice. Zbieral taktiež Rakúsko-Uhorské mince a neskôr aj Rakúsko-Uhorské vyznamenania.

Medzitým ostal doma na invalidnom dôchodku a začal sa pohrávať s myšlienkou postaviť si znovu koľajisko. Tento krát však chcel niečo menšie, rozmýšľal nad mierkou N alebo dokonca Z. Ale nakoľko N-ko je u nás dostupnejšie, tak chcel radšej to. Dlhšie sa nevedel odhodlať, preto som sa minulý rok rozhodol, že ho naštartujem. Kúpili sme mu na narodeniny dieselovú lokomotívu BR215 od Roca aj s tromi 4-osími vagónmi na štrky. Samozrejme, že v mierke N. A bolo presne ako sme čakali. Začal nad tým uvažovať viacej, kúpil si koľajničky, výhybky a podobne, zohnal si dokonca aj podkladový polystyrén a iné materiály, zatiaľ taký základ.

A teraz prichádza tá pre mňa najťažšia časť článku. Neviem presne, ako to napísať, ale svojho vysnívaného koľajiska sa nedožil. Umrel náhle a úplne nečakane. Musím sa priznať, že tento článok a najmä tento odstavec píšem so slzami v očiach, lebo nie je to tak dávno, naozaj približne dva týždne. Veľmi mne, ako aj ostatným z rodiny chýba. Bol jedným z najdôležitejších ľudí nášho života, spolu s maminkou nás troch vychovali. Je mi veľmi smutno. Preto som sa rozhodol, že na jeho pamiatku toto koľajisko postavím. Verte mi, oveľa radšej by som písal článok o jeho stavbe koľajiska, ale aj tak pevne verím, že keby ho po mojom uskutočnení videl, tak by sa mu veľmi páčilo. Dúfam, že sa mi podarí urobiť ho čo najlepšie, aby bolo peknou pamiatkou na nášho ocina.

Pevne verím, že sa bude páčiť aj Vám. Nie som síce profík v krajinkovaní ako napríklad Zbyňo, ale posnažím sa postaviť ho ako najlepšie budem vedieť.

Marek Duda

 

Komentárov   

+4 #1 Nemám slovSamba 2016-01-28 21:33
Napriek tomu ako nadpis môjho komentáru hovorí, predsa sa len pokúsim niečo duchaplné napísať. To čo sa stalo pred dvomi týždňami som sa dozvedel priamo od teba Marek a ver, že hoci som tvojho otca nepoznal, zasiahlo ma to veľmi. Teraz keď som začal čítať tvoj článok, uvidel som tvojho otca po prvý krát, len ma veľmi mrzí, že jeho podobizeň poznávam až z fotografii. Tože ťa viedol k modelárstvu už vieme dlhšiu dobu všetci. Ale to aký to bol Veľký umelec si nám odhalil až teraz. Pri prehliadaní fotiek z jeho veľkolepého diela som naozaj onemel a potichu som vnímal každý záber tohoto Rozprávkového Betlehemu. Každý detail perfektne zvládnutý a tie postavičky majú dokonca svoju mimiku a na každom človiečiku, zvieratku a dokonca aj na stromoch vidím ich pohyb. Hoci sa tie fotky vôbec nehýbu. Navyše je tento Betlehem pohyblivý, čo umocňuje toto Veľkolepé dielo, ako som ho už skôr nazval. Všetko je z dreva a dokonca aj reťaz, ktorá zabezpečuje pohyb postavičiek. Ešte raz musím napísať, že nenachádzam slov, ale napriek tomu budem pokračovať. Slzy v očiach, no pri čítaní tvojich riadkov som mal tiež na mále a nechýbalo veľa, aby som tiež neslzil. Ja vidieť, že tvoj otec bol velikánsky modelár a ako sa hovorí "jablko nepadá ďaleko od stromu", ideš pekne v jeho šľapajách. Ja jasne vidím, že toto tvoje kráčanie je pevné, priame a sebaisté. Nemám žiadne obavy s toho, či tvoje/jeho "Ocinove N-ko" zvládneš. Viem, že bude úplne dokonalé. Ako som už napísal, aj na tomto mieste potvrdím, že ako budem môcť, tak ti v tomto projekte pomôžem. Na mňa sa môžeš spoľahnúť. Bude to pre mňa velikánska česť, byť v pozadí a sledovať ťa pri jeho realizácii. Táto stavba bude pre teba veľmi ťažká a plná emócii, ale som presvedčený, že to ťa bude hnať vpred. Otec, ťa bude pri tom tiež sledovať a povedie ťa pri chvíľach keď možno budeš niekde pri nejakých detailoch váhať. Viem, že to možno vyznie ako klišé, ale jeho veľká ochranná ruka je aj naďalej nad celou vašou rodinou. A preto sa toto dielo podarí. Čo viac napísať? Od začiatku píšem, že nemám slov, tak nakoniec, okrem veľkého uznania za to majstrovstvo veľkého rezbára už len jediné "Česť jeho pamiatke".
+1 #2 ĎakujemMarek 2016-01-28 21:55
Ďakujem Norbi.
+2 #3 RE: Ocinove N-ko...Marian 2016-01-29 01:38
Ahoj Marek. To čo sa stalo som sa od teba dozvedel hneď na druhý deň, taká smutná správa sa ťažko oznamuje. Napísal si pekný článok na jeho pamiatku.
Obdivoval som jeho dielo - niečo úžasné. Škoda takého človeka - čo všetko krásne mohol ešte vytvoriť.
Norbi popísal prepracovanosť jeho dielka - čo dodať ? Len že sním súhlasím.
Škoda takého človeka - ešte raz " Česť jeho pamiatke".
+1 #4 ĎakujemMarek 2016-01-29 05:33
Ďakujem Marian
+2 #5 RE: Ocinove N-ko...dedo 2016-01-31 12:07
Milý Marek, ač som tvojho otca nepoznal, behal mi mráz po chrbte, keď som čítal tvoj článok na jeho spomienku a nemal som silu, aby som reagoval hneď...
Nádherné tvoje vyznanie, úžasný človek a neskutočný umelec bol tvoj otec... Máš v sebe jeho gény a tvoje rozhodnutie postaviť na otcovu pamiatku to - čo už jemu nebolo umožnené - je proste úžasná vec. Držím palce ako len najviac viem, lebo takto bude otec s vami stále, ako aj môj dedo je tu stále .................
+1 #6 RE: Ocinove N-ko...Marek 2016-01-31 12:23
Ďakujem Zbyňo
0 #7 Ocinove N-koMaminka 2016-02-27 13:36
Dakujem Marek
+1 #8 Maminka:Marek 2016-02-27 13:42
Ďakujem že si si prečítala môj článok. Dúfam, že som ho dobre napísal. Viem, že Ti je stále smutno, ako aj nám všetkým, dúfam, že som Ti spomienkami na tieto krásne chvíle aspoň trošku urobil radosť. Budeme na neho navždy myslieť, navždy tu bude s nami.

Pre pridávanie komentárov sa prihláste prosím.

Marek Duda