Ja si myslím, že na žiadnom modelovom koľajisku III. alebo IV. epochy a správy ČSD by nemali chýbať ani naše typické autobusy. Preto som sa rozhodol niektoré z nich postaviť na svoje koľajisko. Ako prvý je autobus Karosa ŠL11, teda linkový autobus v bielo-modrej farbe.
Odliatok je od pána Molatu, bol to darček od kamaráta Norbiho. Odliatok sám o sebe bol celkom v pohode, bol kompletný aj s interiérom, kolesami, proste komplet. Bolo potrebné vybrusovanie hlavne z vnútra, nakoľko steny boli hrubšie. Z vonku bolo tiež potrebné mierne prebrúsenie, taktiež som zvýrazňoval dvere ryhovadlom, nakoľko farba by ich mohla zakryť. Interiér a kolieska nevyžadovali až toľko brúsenia, naozaj iba to nevyhnutné.
Nástrek základnou farbou, následne nástrek bielou vrchnou farbou bol bez problémov. Následne modré pruhy som tiež striekal, nakoľko nemám obtisky pruhov, nie som si istý, či sa vôbec na tento autobus robia. Dalo sa to zvládnuť pekne. Nasledovalo dofarbenie detailov modelárskymi farbami.
Najskôr som sa trápil premýšlaním, ako autobus zasklieť. Hľadal som na internete rôzne rady, oslovil som iných skúsenejších modelárov s prosbou o pomoc. Radili mi rôzne veci, ako napríklad pet flaše, ohýbanie fólie teplom a podobne. Pokusov bolo neúrekom. Nakoniec mi jeden modelár odpísal, aby som mu poslal adresu, že mi pošle vzorky tenkého lexanu. Lexan dorazil a ja som bol nesmierne milo prekvapený. Tento materiál je úžasný, je pružný, ľahko opracovateľný a dá sa ohýbať aj za studena valcovaním, prípadne ja som ho ohýbal aj v tenkých okrúhlich šperkárskych klieštikoch. Po jedinom neúspešnom pokuse sa mi podarilo autobus zasklieť. Urobil som však dosť podstatnú chybu, a to konkrétne takú, že som lepil zasklenie gélovým lepidlom Pattex 100%. Lepidlo je síce úplne priehľadné, nie je agresívne, ale pri tak malých okienkach ako má tento autobus sa nedá nevidieť lepenie. Nie je to až také hrozné, ale aj tak som sa rozhodol celý autobus vrátane okienok zmatniť jemnou vrstvou matného laku. Ďalší model už budem zasklievať pomocou disperzného lepidla, ktoré po zaschnutí takmer nie je vidieť.
Nakoľko som sa na autobus nemohol pozerať, tak mi veľmi vadili tie okienka, rozhodol som sa ich prerobiť. Preto som pôvodné opatrne odstránil vrátane pôvodného lepidla. Nebol to až taký problém. Pôvodné však boli zničené lakom, preto som urobil úplne nové. Tieto už išli lepšie ako prvé, asi som chytil cvik. 🙂 Lepil som ich už disperzným lepidlom, ktoré takmer nie je vidieť. Rozdiel si môžete pozrieť v galérii k článku.
Posledná vec, ktorá chýbala, boli popisy. Chcel som logá ČSAD, naše staré ŠPZ, označenie maximálnej rýchlosti. Napísal som to kamarátovi Norbimu z nfmodely.sk a verte alebo nie, povedal, toto nie je problém zohnať, len aby som pár týždňov vydržal. A tak aj bolo. Autobus má od dnes logá ČSAD a jazdí na Žiarskych značkách (áno, dobre čítate, je to ZH). Teším sa ako malý, skvele to dotvorilo model. Týmto chcem poďakovať Norbimu za tak skvelé popisy a v takej skvelej kvalite. Naozaj sa to oplatí kúpiť.
Marek Duda
