Krajinkovanie a stavba telesa trate

Momentálne stavba prebieha trochu pomalšie, ako by som chcel. Dôvod je jednoduchý, som momentálne na PN a teda viac oddychujem, ako makám. Pred PN som ale stihol “vymurovať” oporné múry vo svahu pri trati a postaviť teleso trate. Celé je to na štrku, čo má svoje výhody, ale aj nevýhody. Uvidíme, čo čas ukáže, či to bola dobrá voľba. 

Pod jazierkom som sa rozhodol vybudovať malý most – prirodzenú priepusť, kadiaľ môže odtekať voda v prípade silných dažďov. Keďže som na to myslel už počas kopania a usádzania jazierka, tak som ho umiestnil tak, že ten roh, pri ktorom je most je asi 1 cm nižšie ako zvyšok jazierka. Teda v prípade pretekania vody bude unikať práve tu a môže odtekať popod most. Takto mi nebude vyplavovať trať. 

Oporný múr je murovaný z kameňov a miestami aj vybetónovaný. Veľa fotiek nemám, lebo keď človek nad niečím premýšľa a “buduje”, tak robiť fotky je to posledné, čo mu napadne. Ale dá sa vidieť. Dostal som už otázku, prečo som použil práve tie kamene, ktoré som použil. Na to mám jednoduchú odpoveď, že sú to lokálne kamene z tejto oblasti a aj keď nie sú také pekné, ako tie ozdobné kamene, ktoré si viete kúpiť, ale mne sa páčia farbou. Najväčšia výhoda týchto kameňov je ale to, že sú zadarmo, či už z našej záhrady, alebo od suseda, ktorý nevie, čo s nimi. Hlavne sú to takzvané Štiavnické kamene, ktoré sem geologicky proste patria. 

Štrk na teleso trate je použitý samozrejme kupovaný. Nie som geológ, takže neviem presne typ, ale je to ťažší štrk (asi andezit?). Kupoval som ho na Bzenici v kameňolome Sokolec (nie sponzorovaná reklama, ale veľmi milý personál). Bola to tak trochu komédia, lebo keďže nemám ťažné zariadenie na aute, tak som chodil niekoľko dní s vedrami v kufri auta a bral som ho postupne. Po pár dňoch sa mi ponúkol kolega a kamarát, tak sme v práci požičali vozík za auto a on mi zvyšok potrebného štrku doviezol. Celkovo sem išlo 800kg štrku. Bolo by ho ale určite treba viac, keby som na spodok nedával väčšie kamene. Teleso trate je “udusané”, vrchná vrstva pôjde naraz s koľajami. Samozrejme, všetko je v rovine, pričom mi pomohla vodováha. Aby som nezabudol, ešte v jednej zákrute, kde je najnižšie položené miesto trate, som vyrobil “výpusť”. Ide o 50mm odpadovú rúrku, ktorá začína v strede telesa trate, kde je výkop najnižšie a končí pod traťou. Aby sa mi neupchala štrkom a podobne, tak vstup výpuste je obložený strategicky väčšími kameňmi a až na tých je štrk. Prebehol aj test záhradnou hadicou, voda pri silných dažďoch má kadiaľ odtekať. 

Keďže realizovaná trať je iná, ako bola plánovaná, tak som sa rozhodol, že musím mať aj tunel. Pokiaľ ste čítali prvý článok k záhradnej železnici, tak ste tam asi videli nejaký plán stavby. Plánovanie a realizácia však sú rozličné veci a keď to človek začne budovať, tak zistí veľa úskalí takejto stavby. Preto som sa rozhodol pre jednoduchší okruh trate, bez stúpaní, ale aby to nebolo nudné, tak tunel musí byť. Najskôr bol problém zohnať vhodnú rúru na tunel. Nechcel som ho murovať alebo betónovať, aby sa to časom nerozpadlo, preto mi prišla ako vhodná voľba veľká odpadová rúra. Rúru s priemerom do 200mm kúpite bežne v každých stavebninách. Tá je ale malá, minimum čo potrebujete na tunel v tejto mierke je 250mm. Ja som chcel ale radšej až 300mm kvôli manipulácii, priechodnosti a aj širšiemu štrkovému lôžku na dne tunela. Nakoniec mi pomohol svokor Andrej a rúru mi zohnal, týmto mu veľmi krásne ďakujem. Fotky zo stavby tunela samozrejme nemám, ako som písal, človeku nenapadne v strede práce fotiť, ale na fotkách ho môžete vidieť ako “hotový”. 

Okolie trate taktiež musí nejako vyzerať. Preto sme postupne nakúpili rôzne rastliny. Ja hlavne ihličnany a nejaké tuje. Moja manželka si kúpila rôzne kvety, rozchodníky, skalné ruže a machovčeky (asi tak sa to volá). Samozrejme, všetky ihličnaté stromky sú s malým vzrastom, niečo ako kosodrevina (aspoň dúfam, že mi povedali pravdu, keď som kupoval), tuje sú taktiež nízke, ale plazivé. Keď sa to všetko rozrastie, tak by mal vzniknúť pekný “malý les” a aj nejaké “malé lúky”. Už len vymyslieť nejaké “stupačky”, aby sme sa vedeli dostať kam bude potrebné. Pravdepodobne by bola najlepšia bridlica alebo niečo podobné. 

Určite ste si všimli aj zopár domčekov. Keď som na PN, tak som aspoň využil tlačiareň a vyrobil si nejaké prvé budovy (keď nerátam stanicu). Ide o veľmi jednoduchý vodojem a taktiež chalúpka farmára aj s prasiatkami (tie boli pripravené už predtým). 

Prácu v záhradke si užívam a celkom ma to aj baví (keby ma teraz videla p.učiteľka technických prác zo základnej školy, tak by neverila, lebo som stále šomral, keď sme makali na školskom políčku). Keď človek vidí, ako mu pekný kus záhrady vzniká doslova pred očami, tak je to dobrá motivácia na pokračovanie stavby. Dúfam, že za pár týždňov si užijeme už aj jazdy vlakom. Ďakujem za prečítanie článku, hor sa na fotky… 

Marek Duda

nabudúce: stavba trate, elektrifikácia a doplnky