@igi pokiaľ by si mal záujem, tak nie je problém, len čakacia doba je momentálne dlhšia, nakoľko mám už v poradovníku niekoľko zákaziek... Ale ak chceš, pošli emailom nejaké bližšie info a kuknem sa na to, čo sa s tým dá urobiť...

Marek, nesúri mi to, veď to už tak stojí bez zapojenia niekoľko rokov, ale rád by som to budúci rok dokončil, aby sa s ňou dalo ísť na modulové stretnutie.

@igi v pohode. Ak by si ale mal záujem, tak daj vedieť a pošli info s nejakým nákresom mailom. Nie je problém sa na to pozrieť a vymyslieť niečo 😉

@igor 

tak len stručne k Tvojej reakcii na môj príspevok pre Teba.

- je úplne irelevantné, s koľkými lokomotívami, či vozňami modelár začína. Kľudne to môže byť len jedna lokomotívy a dva-tri vozne. Ono sa to časom aj tak akosi mimovoľne začne rozrastať samo ... 

- je lepšie mať toho menej, ale detailnejšie vypracované, ako opačne. 

- na skutočnú až magickú radosť z modelového koľajiska, pohľadu na neho a občasného jazdenia je počet lokomotív, motorových jednotiek i vozňov skutočne absolútne nepodstatným číslom. Ver mi, že viem o čom píšem...

- odhodlanie, vyskúšať si a osvojiť si najprv na pracovných doskách rôzne nové technologické riešenia ( vratná slučka, abc moduly pre plynulé zastavenie pred návestidlami, programovanie dekoderov, možnosti riešenia vlakových ciest, ovládanie príslušenstva atď....hodnotím veľmi pozitívne, aj keď sa jedná o beh na dlhú trať....

- v mojom pláne pre Teba sa vyskytujú križovatkové výhybky, typu DKW Baeseler. Pokiaľ sú nainštalované správne na rovnej podložke a ani počas stavby koľajiska sa ich geometria nezmení, pracujú spoľahlivo, ako ostatné výhybky. Problém s prejazdom môžu mať, rovnako ako u obyčajných výhybiek konkrétne lokomotívy, ktoré nemajú ideálne jazdné vlastnosti ( ľahké predné behúne parných lokomotív ap.), určite nie nejaká Bardotka, Okuliarnik ap. Križovatkové výhybky vnášajú do koľajiska úplne iný rozmer nielen z hľadiska vizuálneho, ale aj technického z pohľadu riešenia vlakových ciest. Mimochodom, vyskytovali sa aj na malých lokálnych staniciach, napr. v Brezničke na zhlaví smerom ku Katarínskej Hute boli dva "angličany" kombinované malou križovatkou a v spojení s dvojicou ďalších výhybiek umožňovali maximálne efektívne využívať všetky dopravné koľaje v stanici Breznička. Brilantné riešenie s maximálnym efektom.

Držím palce v ďalšej tvorbe, mimochodom na tom mojom pláne pre Teba je veľký potenciál na sebarealizáciu v stavbe krajiny, ktorú by tvorilo horské pozadie koľajiska, ktoré potom doplnené o vhodnú fototapetu by celkový efekt len maximalizovalo.

Ivor

😉

@ivor 

veľmi pekne ďakujem za praktické rady.  Tvoje príspevky sa dobre čítajú, sú zrozumiteľné a jednoznačné. Tomu sa hovorí, že máš ľahké pero. Ešte raz ďakujem a prajem všetko najlepšie, Igor

Milí priatelia modelári,

pomaly dokončujem Rosenheim, Marek mi vyrába ovládací pult. Ja popri tom chystám koľajivo, výhybky a motorické prestavníky a atď. na niečo nové, čo by som ešte rád zrealizoval. Pracujem systémom, že všetko čo kúpim, chcem odskúšať a čo najlepšie pochopiť ako to pracuje a potom s tým začnem uvažovať pri návrhu nového koľajiska. Momentálne analyzujem a skúšam výhybku EW2 (83332) a motorový prestavník (86112) od Tillig. Môžem povedať, že  sólo zapojenie prestavníka funguje vrátane spätného ohlasu a polarizácie srdcovky. Zapojenie je skoro pochopitelné aj pre laika. Domnievam sa, že prestavník môže/musí byť stále pod prúdom, vtedy svietia LED (spätných ohlasov), nevidím dôvod na jeho zničenie. Ak je na výhybke nastavený požadovaný smer, teoreticky prestavník by nemusel byť zapnutý, lebo polarizácia srdcovky vychádza z nastaveného smeru a je napájaná samostatným trakčným napätím. Čo neviem pochopiť na pláne zapojenia (obr. 5a) je zapojenie motora, ktorý ide na jednosmerný prúd. Pripojený je tam stále spätný vodič (červený), druhý vodič neviem pochopiť, lebo v jednom prípade dostáva usmernený prúd od žltého vodiča, v druhom prípade by to mal byť prúd od ružového vodiča , ale usmerňovacia dioda je zobrazená v nepriepustnom smere. Čo sa tam vlastne deje, lebo motor sa musí točiť jedným aj druhým smerom. Prestavník ďalej dovoľuje zostaviť neobmedzenú výhybkovú cestu, pričom jednotlivé pohony sa zapínajú postupne za základe spätného ohlasu prichádzajúceho od predchádzajúceho prestavníka. Nepoznám význam slova "zhlavie". Domnievam sa, že to bude asi rozvetvenie alebo zlúčenie viacerých koľají (dráh) napr. v okolí stanice. Teoreticky by sa mohlo urobiť zapojenie všetkých výhybiek a ich selektívne zapínanie podľa zvoleného tlačítka na cieľovej koľaji. Na obr. 7 je príklad zapojenia prestavníkov troch výhybiek. Študujem to dosť dlho, zatiaľ som to  nepochopil. Neviem vystopovať elektrickú cestu napätia, lebo čiary sa rôzne križujú, tam kde je v priesečníku bodka, domnievam sa, že ide o vetvenie. Z obrázka neviem vyčítať v akom poradí sa zapínajú pohony, či výhybka W1 sa nastavuje ako prvá, . atď

Ak by bol niekto ochotný zaoberať sa mojim problémom, budem mu za to veľmi vďačný.

Vopred ďakujem a všetkých kolegov modelárov pozdravuje Igor

Link na nemeckú stránku Tillig neprikladám, aby som nestratil, čo som krvopotne vytvoril.

@igor asi si zabudol pridať tie obrázky, alebo píšeš o obrázkoch, ktoré boli skorej? Ak by sa Ti podarilo pridať obrázky, verím tomu, že by Ti niekto rád poradil. 😉 Ja totiž nepoznám tie výhybky a teda som si nie istý, ako presne to myslíš a podobne. Ale možno Ivor bude vedieť? 

Ďakujem

@marek

pekný večer Marek. Máš pravdu, že som niečo opisoval a obrázky chýbali. Na konci textu som si uvedomil chybu, ale bál som sa odísť  z tvojho programu a vyhľadať link na nemeckej stránke, aby mi nezmizol napísaný text, čo sa mi už raz stalo. Preto som pripojil len textovú poznámku. Takže teraz pripájam link 

https://shop.tillig.com/images/Bedienungsanleitung/86112_%20Mot_%20Weichenantrieb_2010_06_04_S1-6.pdf

Ďakujem  Igor

@igor vytlačil som si tú anglickú časť, lebo po nemecky neviem, tak to zajtra kuknem a napíšem Ti. Dúfam, že Ti budem vedieť poradiť. 🙂 Pekný večer

@igi ahojte všetci,

prihlasil som sa na tieto stránky, chystám sa do podobnej aktivity ako Igor, kúpiť ako začínajúci modelár Rosenheim, alebo niečo podobné. Len neviem či to zvládnem. Hlavne tu eletriku.

@pavel ahoj a vitaj na fóre. Rosenheim a podobné základy koľajiska sú dobré na začiatok pre získanie nejakých skúseností. Ich výhodou je, že nie sú príliš zložité ani na tú elektroniku, pokiaľ nechceš niečo špeciálne, komplikované. Ich najväčšou nevýhodou je ale podľa mňa úvodná cena kúpy základu. O tom Ti ale určite bude vedieť povedať viac @igor ktorý takéto koľajisko stavia. Najväčšou výhodou je, že to je už navrhnuté a teda nemusíš formovať terén a podobne. 

Držím palce a teším sa na príspevky, nech to para tlačí 🙂

@marek ďakujem za prívítanie, tiež sa mi to zdalo drahé, ale včera sa mi podarilo vyhrať aukciu koľajiska aj s digitálnymi modelmi.

@pavel Tak to je super cena, ak je tam všetko ako na fotke. Gratulujem, skvelý štart na začiatok. A pokiaľ Ti tam niečo nebude vyhovovať, nikde nie je napísané, že to nemôžeš upraviť/zmeniť. Skvelé 👍

@pavel

Srdečne ťa pozdravujem, vítaj medzi nami !  Zároveň ti gratulujem k peknej výhre, ktorá ti umožní rýchle napredovanie. Ja som začínal z úplnej nuly a bol som koľajovým základom Rosenheim nadšený. S pomocou priateľov registrovaných na Marekovom  „forume“  a jeho osobnou angažovanosťou som začal robiť prvé kroky.  Ešte pred tým som istý čas komunikoval s Marekom prostredníctvom e-mailu. Niečo som sa už naučil a niečo som si aj odmakal.

Ako sa dnes pozerám na koľajový základ ?

Ja to vnímam ako peknú a zaujímavú hračku pre dospelých. Noch na malom priestore 160 x 100 cm toho naskladal skoro všetko (kopce, tunely, jazierko, lanovku, podhorské mestečko, cesty, dve vlakové dráhy, niekoľko výhybiek, ...). Na koľajisku môžu krúžiť najviac dva vlaky, každý má svoj zdroj a regulátor. Dá sa na to pozerať, ale to je asi všetko.  Moje koľajisko je v hrubých rysoch hotové, ale žiada si to ešte veľa dokončovacích prác. Doslova sa musím k tomu nútiť, lebo v hlave mám už výrobu nového koľajiska, ktoré bude reálnejšie. Ja sa špecializujem na TT (mierka 1:120), analógové riadenie.

Ak budeš potrebovať nejaké informácie, rád ti ich poskytnem. Doporučujem čo najlepšiu prípravu na každý chystaný krok. Aj na forume nájdeš veľa dobrých postupov a o internete ani nehovorím.

Srdečne ťa pozdravuje Igor, s chuťou do práce !

@igor 

až teraz som si prečítal Tvoj príspevok, kde popisuješ, že si zakúpil prestavníky výhybiek Tillig. Detailne tieto prestavníky nepoznám, aj keď som sa s nimi v praxi už stretol, preto sa k nim neviem vyjadriť, ja používam modelárske servá, ktoré mi riadili najprv dekodery od pojezdy.eu, ale neskôr som ich všetky vymenil za dekodery Digikeijs. V poslednom čase som použil už aj motorické prestavníky MTB, konkrétne typ MP1, ktorý je riadený dekoderom od Petra Ližicu ( PELI ), Peter vyrába pre tento účel veľmi jednoduché, malé dekodéry, cenove dostupné, ktoré sa veľmi ľahko pripoja priamo k prestavníku, zvládne to určite aj začiatočník, ktorý má aspoň základné elektrotechnické návyky, žiadna "vysoká škola " na to netreba. MP1 má samozrejme aj vývody pre tzv. spätný ohlas, takže po stránke funkčnosti obsahuje všetko, čo sa od prestavníka dnešnej doby očakáva. Nakoľko je dekoder potom umiestnený priamo na prestavníku, stačí "stiahnuť" z koľajnice do neho dva vodiče a hotovo. Tretí vodič v prípade kovovej srdcovky potom napája z prestavníka práve srdcovku, ktorá v závislosti na smere mení svoju polaritu ( J/K). V prípade použitia jednoduchých výhybiek bez kovovej srdcovky tam ten tretí vodič jednoducho nebude. Toto riešenie môžem odporučiť pre všetky menšie koľajiská, pri väčších by som napájanie prestavníkov riešil samostatným napájacím okruhom, alebo delenými časťami koľajiska napájanými samostatnými boostrami v prípade DCC. MP1 sú síce na môj vkus trocha hlučnejšie, ale nie je to nič tragické, určite toto riešenie môžem len odporučiť. Popisované prestavníky MP1 je možné použiť ako pre DCC, tak aj analog. 

https://mtb-model.com/pages/prestavniky.php

https://digitrains.eu/sk/dekodery-prislusenstvo/59-dekoder-pre-prestavnik-mp1.html

Držím palce.

Ivor

🙂

@ivor ;

ďakujem za príspevok, ktorým si mi odkryl nové možnosti. Vyzerá to tak, že MP1 je aj výrazne lacnejší ako Tillig prestavník a že by mi asi vyhovoval. Ja ich budem potrebovať celkom dosť, preto sa chcem na to dôkladne pozrieť. Pred nejakým časom si reagoval na moje úvahy o novom koľajisku. Trochu si ma schladil, ale zobral som to s veľkým rešpektom. Ťažko som sa zdával svojej nereálnej predstavy, že čo všetko môžem mať na koľajisku o rozmeroch 2,2 x 1,2 m. Ty si mi to jasne naznačil. Začal som robiť prvé návrhy koľajiska a vnútorne som sa začal s tebou stotožňovať. Dnes už to aj ja vidím tak, ako si to napísal. Dobrý výsledok návrhu koľajiska si vyžaduje veľa usilovnej práce. Dlho som odmietal vrstvenie, všetko som chcel mať na jednej rovine. Teraz to chcem urobiť asi takto; Koľajisko chcem poskladať zo segmentov (asi troch). Možno nebudú všetky rovnaké, bude to závisieť od rozloženia koľajníc a ostat. vecí, aby v čo najmenšom počte prechádzali z jedného segmentu na druhý. Koľajisko bude dvojvrstvové. Spodná časť bude slúžiť na úschovu asi troch vlakových súprav a možno aj na  otáčanie vlakových súprav (spätná slučka, karusel, . . ). Na vrchnej viditeľnej plánujem v pozadí nejaký horský masív s prípadnými tunelmi, pred ním nejakú drevospracujúcu fabriku, potom nejakú malú staničku, viacej koľají a odstavných koľají, nejakú riečku, možno lanovku na kopec atď., cesty, mosty, . . . Dlho som zvažoval kúpu ICE 3. Už ju mám, tak chcel by som postaviť elektrifikovanú trať pre ICE a to takým spôsobom, že by to bola autonómna trať, bez ovládania. Po zapnutí, ICE by začalo jazdiť, možno na krátky čas by sa mohlo skryť pod horou a potom jazdiť opačným smerom atď. Vlakovú cestu chcem navrhnúť tak, aby bola čo najdlhšia a nezasahovala do hlavnej koľajovej sústavy. Bol by to taký vlakodrom, na ktorom by sa mohli občas popreháňať aj iné lokomotívy.  To sú úvahy, ktoré sa môžu zmeniť.

Čítal som tvoj príspevok o generálnom čistení, rozoberaní segmentov a pod. Mňa by veľmi zaujímalo aké veľké sú segmenty, ako ich máš pospájané. Predpokladám, že spájaš aj koľajnice, ako dosiahneš ich presné priloženie (o tebe je známe, že pracuješ s nenapodobiteľnou presnosťou). Samba raz niečo spomínal pri spájaní segmentov a hovoril o plávajúcich koľajniciach. Ako to treba chápať ? Existuje niečo také ?

Dúfam, že som Ťa veľmi nerozladil. Ešte raz Ti ďakujem za všetky tvoje príspevky.

S pozdravom Igor

Ahoj @igor - Tvoj panel už je na veľmi dobrej ceste. Dlho som čakal na potlač, ale dnes by konečne mala byť hotová. Tak dúfam, že po čakaní asi 6 týždňov na potlač to už budem môcť dať hádam konečne dokopy a poslať Ti to. Ďakujem za trpezlivosť 🙂

@igor 

     Našiel som si voľnú chvíľu, tak sa pokúsim zrozumiteľne rozpísať odpovede na Tvoje dotazy, s nádejou, že to pomôže všetkým, ktorý riešia podobné problémy a budú čítať tieto riadky...

     Po mnohých koľajiskách, ktoré som vytvoril a všetky boli na jednoliatej ploche ako veľké monolity s problematickou údržbou a u posledného aj nemožnosťou premiestnenia čo i len do vedľajšej miestnosti ( 4000 x 1500 mm ), som sa definitívne rozhodol pre segmenty. Segmenty znamenajú, že koľajisko je rozdelené do viacerých vzájomne spojených častí, pričom veľkosť a tvar segmentov je individuálna podľa Tvojej potreby, resp. Tvojich priestorových možností. To je základný rozdiel od tzv. modulovkárov, kde jednotlivé moduly majú predpísanú veľkosť a normované „čelá“, ktorými sa moduly vzájomne prepojujú. Existuje samozrejme viacej typov „čela“ modulu, ale to je pre moje potreby absolútne nepostačujúce. Výhody modulovkárov spočívajú primárne v skutočnosti, že si môžu pri svojich stretnutiach poskladať koľajiská, ktoré majú desiatky/stovky metrov, ( stanice niekoľko metrov, modelové polomery oblúkov, skutočne šíre trate atď. ), čo je určite hlavný faktor, ktorý ich jazdenie potom posúva do úplne iných dimenzií, ako bežné domáce koľajisko.

     Samotné prepojenie segmentov je v mojom prípade priznané, t.j. je viditeľné voľným okom, čo mi nevadí. Po stránke krajinky je možné tieto prepojenia do veľkej miery zamaskovať tak, že by boli sotva postrehnuteľné, ( vysoká tráva, remízy zo stromov a kríkov atď. ), ale myslím, že je to zbytočné.

     Tvar segmentu je obrazne povedané, ako „prevrátený šuflík“, pričom tvar čela je u susedných segmentov totožný. Ak Ťa náhodou časom niektorý zo segmentov „omrzí“, stačí skopírovať čelá tohto segmentu a môžeš si vytvoriť úplne nový segment, ktorý potom nahradí ten súčasný. A sme pri veľkej výhode segmentového koľajiska, kedy nový segment vytváraš celé mesiace niekde v dielničke a počas tejto doby je Tvoje koľajisko stále plne funkčné. A potom jedného pekného dňa ten jeden starý segment nahradíš novým.... Toto sa stalo aj na mojom koľajisku segmentu Podhradie, ktorý vystriedal segment Skalina. Segment Podhradie teraz čaká na svoju druhú šancu, ale predtým by určite prešiel malou rekonštrukciou krajinky, aby bol po vizuálnej stránke predsa len trocha príťažlivejší.

     Po stránke technickej, mám segmenty prepojené podobne ako modulovkári mechanicky ( skrutka, podložky, matice ), elektricky ( káble a konektory ) a koľajnice sú prepojené v mieste spoja koľajovými spojkami. Spojky som si špeciálne upravil tak, že na jednej strane sú napevno pripájkované ku koľajnici a na druhej je rozšírený „nábeh“ do ktorého, akoby do lievika zasunie ( napadlo ma aj iné prirovnanie....) koľaj vedľajšieho segmentu pri spojovaní. Je to trocha „laborovanie“, ale nakoľko to robím tak cca 2-3 krát za rok, tak to nie je nič hrozné. Samotný spoj potom nie je samozrejme úplne dokonalý a tak na niektorých miestach sú koľajnice prepojené takmer nadoraz a niekde je medzera od 0,8 do 1,5mm. Tieto prechody nie sú pre modely ničím tragickým, videl som pri modulovkároch ďaleko väčšie medzery a modely to hravo zvládali. Podmienkou je, že ukončenie koľajníc na koncoch segmentu musí byť naozaj pevné. Pokiaľ je koľajisko umiestnené v tzv. bytových podmienkach, t.j. teplota sa pohybuje v rozmedzí min 15°C a max 30°C, tak k žiadnym zmenám v geometrii nedochádza. Pokiaľ by bolo koľajisko umiestnené v priestoroch, kde môže teplota kolísať napr. od 5°C do 40°C, tak v podstate každý materiál bude pracovať a meniť svoj tvar a rozmery, aj keď to budú rádove len milimetre. V takých priestoroch dochádza nutne aj k zmenám v relatívnej vlhkosti vzduchu, zvýšenej prašnosti atď. To sú už ale extrémy, pre ktoré nedoporučujem umiestnenie koľajiska niekde do pivnice, do kotolne, na povalu ap. Pokiaľ u modulovkárov, ktorých moduly sú priamo stavané na časté spojovanie/rozpojovanie/transport, je segmentové koľajisko stavané ako stabilné statické koľajisko, ktoré však vo výnimočných prípadoch tiež umožňuje rozpojenie/transport/spojenie. Spomínaný faktor možnosti prestavby časti koľajiska, kedy je pôvodné koľajisko stále plne funkčné až do doby výmeny novej časti koľajiska je tiež veľmi významný, nakoľko neexistuje žiadne „mŕtve obdobie“, pokiaľ sa časť koľajiska prerába, či už len po stránke krajinotvorby, elektroinštalácie, alebo rekonštrukcie celého layoutu vybranej časti koľajiska.

     Samba Ti správne hovoril o koľajniciach, ktoré majú premennú dĺžku, sú to malé koľajničky, kde časť koľajnice je pohyblivá, aby bolo možné dĺžku koľajnice upraviť. Mám doma takúto koľajnicu a aj keď ja sám som toto riešenie doposiaľ nevyužil, ako alternatíva je to tiež vhodné riešenie, koľajnica má premennú dĺžku od 83 do 88 mm.

https://shop.modelovazeleznica.sk/tillig-83139-spojovacia-kolaj-modulom-p-359.html

     Prikladám pár fotografií z prepojenia medzi mojimi segmentami „Šíra trať“ a „Breznička“. Urobil som to z viacerých uhlov, aby si si mohol vytvoriť reálny obraz o tom, ako to vypadá v praxi, keď stojím vedľa môjho koľajiska s mobilom, či tabletom v ruke, nakoľko „nula“ môjho  koľajiska sa nachádza vo výške cca 1100 mm nad podlahou miestnosti.

     Čo sa týka rozmerov, tak moje segmenty majú šírku od 600 do 750 mm, dĺžky mojich segmentov sú rôzne. Najkratší má len 850 mm, najdlhšie majú po 1700 mm, celkove mám v súčasnom „layoute“ zapojených 7 segmentov. Na základe osobných skúseností kvôli manipulácii, údržbe atď. sa mi ako najvhodnejšia dĺžka javí plocha cca 1200 x 600 mm.

     Segmenty môžu mať samozrejme rôzny tvar, teda nemusí to byť nutne len obdĺžnik, ale je vhodné, aby taký segment bez problémov prešiel dverami, schodiskom atď.

     Na záver len jedno konštatovanie človeka, ktorý tých koľajísk už vytvoril v živote naozaj viacej.

Položiť si na vhodnú podložku/stolík do stredu miestnosti segment napr. 1200 x 600 mm a vytvárať na ňom krajinku, riešiť elektroinštaláciu, patinovanie, či hĺbkovú údržbu, s kávičkou po ruke, na pohodlnej stoličke, ideálne nasmerovanými svietidlami je skutočným relaxom.

     Snáď ani nemusím popisovať, ako sa tieto činnosti robia na veľkom koľajisku, kde človek musí podávať gymnastické výkony, kde musí podliezať koľajisko, vynoriť sa ako krtko s čelovkou svietiacou do jedného bodu v jeho “útrobách“, aby odtiaľ rukou, štetcom, flokovačkou, airbrushom či pájkovačkou  dočiahol na všetky miesta. Ver mi, že viem o čím píšem... J

     Držím palce všetkým, ktorí to dočítali až potiaľto,

Ivor

@igor - fólia nalepená, keďže moja prvá, tak je tam pár bubliniek, ale to odstránim. Keďže už mám v podstate všetko pripravené, tak panel budeš mať hotový a doma už čoskoro. 

@marek;

Vyzerá to veľmi pekne, už sa na to teším. Ďakujem

@ivor ;

ďakujem za skorú a veľmi užitočnú odpoveď. Viem, čo je modelovať na veľkom koľajisku a ešte keď máš okolo neho obmedzený prístup. Preto uvažujem už len o jeho postupnom vytváraní formou segmentov. Ja mám vytvorený rám, ktorý má po obvode osadenie na uloženie segmentových dosiek o rozmeroch 1200 x ?  . Šírka nie je pevne definovaná. Tvoje riešenie  je  vlastne pripájanie samonosných rámov segmentov (prevrátených zásuviek) do jedného celku.  Týmto možno nemusíš vopred zadefinovať veľkosť koľajiska. Tvoje riešenie ma zaujalo, možno prehodnotím svoj zámer. 

Uvažujem aj nad vytvorením elektrifikovanej trate pre ICE. Chcem poznať úskalia takéhoto riešenia. Možno by to mohla byť len atrapa dobre vyzerajúceho riešenia.   Tvoje názory sú pre mňa vždy veľkou motiváciou. Ak by to bolo niekedy možné, budem ti za to veľmi povďačný.

Ešte raz ďakujem a srdečne pozdravujem,

igor

@marek ako som už písal, kúpil som hotové koľajisko, ale bolo 5 rokov v nejakej garáži a je dosť špinavé. Začal som to čistiť, koľaje a budovy idú, ale stromy, tráva a kríky je problém. Neporadíte?

@pavel Poradiť to je tažké, záleží od toho, od čoho je to špinavé. Pokiaľ je to iba prach, tak vysávač na nižšom výkone a štetec - štetcom sa dá prach očistiť a nasať do vysávača. Je to dosť zdĺhavé. Pokiaľ je to ale niečo odolnejšie, napríklad olej a podobne, tak to potom iba vymeniť stromy, prípadne preflokovať trávu. Fotky by povedali viac, možno by aj viacerí vedeli poradiť.

@marek vysávačom to nejde, je to stará olejnatá špina z garáže, skúsim ešte parný čistič

@marek čo znamená preflokovať?