@igi pokiaľ by si mal záujem, tak nie je problém, len čakacia doba je momentálne dlhšia, nakoľko mám už v poradovníku niekoľko zákaziek... Ale ak chceš, pošli emailom nejaké bližšie info a kuknem sa na to, čo sa s tým dá urobiť...

Marek, nesúri mi to, veď to už tak stojí bez zapojenia niekoľko rokov, ale rád by som to budúci rok dokončil, aby sa s ňou dalo ísť na modulové stretnutie.

@igi v pohode. Ak by si ale mal záujem, tak daj vedieť a pošli info s nejakým nákresom mailom. Nie je problém sa na to pozrieť a vymyslieť niečo 😉

@igor 

tak len stručne k Tvojej reakcii na môj príspevok pre Teba.

- je úplne irelevantné, s koľkými lokomotívami, či vozňami modelár začína. Kľudne to môže byť len jedna lokomotívy a dva-tri vozne. Ono sa to časom aj tak akosi mimovoľne začne rozrastať samo ... 

- je lepšie mať toho menej, ale detailnejšie vypracované, ako opačne. 

- na skutočnú až magickú radosť z modelového koľajiska, pohľadu na neho a občasného jazdenia je počet lokomotív, motorových jednotiek i vozňov skutočne absolútne nepodstatným číslom. Ver mi, že viem o čom píšem...

- odhodlanie, vyskúšať si a osvojiť si najprv na pracovných doskách rôzne nové technologické riešenia ( vratná slučka, abc moduly pre plynulé zastavenie pred návestidlami, programovanie dekoderov, možnosti riešenia vlakových ciest, ovládanie príslušenstva atď....hodnotím veľmi pozitívne, aj keď sa jedná o beh na dlhú trať....

- v mojom pláne pre Teba sa vyskytujú križovatkové výhybky, typu DKW Baeseler. Pokiaľ sú nainštalované správne na rovnej podložke a ani počas stavby koľajiska sa ich geometria nezmení, pracujú spoľahlivo, ako ostatné výhybky. Problém s prejazdom môžu mať, rovnako ako u obyčajných výhybiek konkrétne lokomotívy, ktoré nemajú ideálne jazdné vlastnosti ( ľahké predné behúne parných lokomotív ap.), určite nie nejaká Bardotka, Okuliarnik ap. Križovatkové výhybky vnášajú do koľajiska úplne iný rozmer nielen z hľadiska vizuálneho, ale aj technického z pohľadu riešenia vlakových ciest. Mimochodom, vyskytovali sa aj na malých lokálnych staniciach, napr. v Brezničke na zhlaví smerom ku Katarínskej Hute boli dva "angličany" kombinované malou križovatkou a v spojení s dvojicou ďalších výhybiek umožňovali maximálne efektívne využívať všetky dopravné koľaje v stanici Breznička. Brilantné riešenie s maximálnym efektom.

Držím palce v ďalšej tvorbe, mimochodom na tom mojom pláne pre Teba je veľký potenciál na sebarealizáciu v stavbe krajiny, ktorú by tvorilo horské pozadie koľajiska, ktoré potom doplnené o vhodnú fototapetu by celkový efekt len maximalizovalo.

Ivor

😉

@ivor 

veľmi pekne ďakujem za praktické rady.  Tvoje príspevky sa dobre čítajú, sú zrozumiteľné a jednoznačné. Tomu sa hovorí, že máš ľahké pero. Ešte raz ďakujem a prajem všetko najlepšie, Igor

Milí priatelia modelári,

pomaly dokončujem Rosenheim, Marek mi vyrába ovládací pult. Ja popri tom chystám koľajivo, výhybky a motorické prestavníky a atď. na niečo nové, čo by som ešte rád zrealizoval. Pracujem systémom, že všetko čo kúpim, chcem odskúšať a čo najlepšie pochopiť ako to pracuje a potom s tým začnem uvažovať pri návrhu nového koľajiska. Momentálne analyzujem a skúšam výhybku EW2 (83332) a motorový prestavník (86112) od Tillig. Môžem povedať, že  sólo zapojenie prestavníka funguje vrátane spätného ohlasu a polarizácie srdcovky. Zapojenie je skoro pochopitelné aj pre laika. Domnievam sa, že prestavník môže/musí byť stále pod prúdom, vtedy svietia LED (spätných ohlasov), nevidím dôvod na jeho zničenie. Ak je na výhybke nastavený požadovaný smer, teoreticky prestavník by nemusel byť zapnutý, lebo polarizácia srdcovky vychádza z nastaveného smeru a je napájaná samostatným trakčným napätím. Čo neviem pochopiť na pláne zapojenia (obr. 5a) je zapojenie motora, ktorý ide na jednosmerný prúd. Pripojený je tam stále spätný vodič (červený), druhý vodič neviem pochopiť, lebo v jednom prípade dostáva usmernený prúd od žltého vodiča, v druhom prípade by to mal byť prúd od ružového vodiča , ale usmerňovacia dioda je zobrazená v nepriepustnom smere. Čo sa tam vlastne deje, lebo motor sa musí točiť jedným aj druhým smerom. Prestavník ďalej dovoľuje zostaviť neobmedzenú výhybkovú cestu, pričom jednotlivé pohony sa zapínajú postupne za základe spätného ohlasu prichádzajúceho od predchádzajúceho prestavníka. Nepoznám význam slova "zhlavie". Domnievam sa, že to bude asi rozvetvenie alebo zlúčenie viacerých koľají (dráh) napr. v okolí stanice. Teoreticky by sa mohlo urobiť zapojenie všetkých výhybiek a ich selektívne zapínanie podľa zvoleného tlačítka na cieľovej koľaji. Na obr. 7 je príklad zapojenia prestavníkov troch výhybiek. Študujem to dosť dlho, zatiaľ som to  nepochopil. Neviem vystopovať elektrickú cestu napätia, lebo čiary sa rôzne križujú, tam kde je v priesečníku bodka, domnievam sa, že ide o vetvenie. Z obrázka neviem vyčítať v akom poradí sa zapínajú pohony, či výhybka W1 sa nastavuje ako prvá, . atď

Ak by bol niekto ochotný zaoberať sa mojim problémom, budem mu za to veľmi vďačný.

Vopred ďakujem a všetkých kolegov modelárov pozdravuje Igor

Link na nemeckú stránku Tillig neprikladám, aby som nestratil, čo som krvopotne vytvoril.

@igor asi si zabudol pridať tie obrázky, alebo píšeš o obrázkoch, ktoré boli skorej? Ak by sa Ti podarilo pridať obrázky, verím tomu, že by Ti niekto rád poradil. 😉 Ja totiž nepoznám tie výhybky a teda som si nie istý, ako presne to myslíš a podobne. Ale možno Ivor bude vedieť? 

Ďakujem

@marek

pekný večer Marek. Máš pravdu, že som niečo opisoval a obrázky chýbali. Na konci textu som si uvedomil chybu, ale bál som sa odísť  z tvojho programu a vyhľadať link na nemeckej stránke, aby mi nezmizol napísaný text, čo sa mi už raz stalo. Preto som pripojil len textovú poznámku. Takže teraz pripájam link 

https://shop.tillig.com/images/Bedienungsanleitung/86112_%20Mot_%20Weichenantrieb_2010_06_04_S1-6.pdf

Ďakujem  Igor

@igor vytlačil som si tú anglickú časť, lebo po nemecky neviem, tak to zajtra kuknem a napíšem Ti. Dúfam, že Ti budem vedieť poradiť. 🙂 Pekný večer

@igi ahojte všetci,

prihlasil som sa na tieto stránky, chystám sa do podobnej aktivity ako Igor, kúpiť ako začínajúci modelár Rosenheim, alebo niečo podobné. Len neviem či to zvládnem. Hlavne tu eletriku.

@pavel ahoj a vitaj na fóre. Rosenheim a podobné základy koľajiska sú dobré na začiatok pre získanie nejakých skúseností. Ich výhodou je, že nie sú príliš zložité ani na tú elektroniku, pokiaľ nechceš niečo špeciálne, komplikované. Ich najväčšou nevýhodou je ale podľa mňa úvodná cena kúpy základu. O tom Ti ale určite bude vedieť povedať viac @igor ktorý takéto koľajisko stavia. Najväčšou výhodou je, že to je už navrhnuté a teda nemusíš formovať terén a podobne. 

Držím palce a teším sa na príspevky, nech to para tlačí 🙂

@marek ďakujem za prívítanie, tiež sa mi to zdalo drahé, ale včera sa mi podarilo vyhrať aukciu koľajiska aj s digitálnymi modelmi.

@pavel Tak to je super cena, ak je tam všetko ako na fotke. Gratulujem, skvelý štart na začiatok. A pokiaľ Ti tam niečo nebude vyhovovať, nikde nie je napísané, že to nemôžeš upraviť/zmeniť. Skvelé 👍

@pavel

Srdečne ťa pozdravujem, vítaj medzi nami !  Zároveň ti gratulujem k peknej výhre, ktorá ti umožní rýchle napredovanie. Ja som začínal z úplnej nuly a bol som koľajovým základom Rosenheim nadšený. S pomocou priateľov registrovaných na Marekovom  „forume“  a jeho osobnou angažovanosťou som začal robiť prvé kroky.  Ešte pred tým som istý čas komunikoval s Marekom prostredníctvom e-mailu. Niečo som sa už naučil a niečo som si aj odmakal.

Ako sa dnes pozerám na koľajový základ ?

Ja to vnímam ako peknú a zaujímavú hračku pre dospelých. Noch na malom priestore 160 x 100 cm toho naskladal skoro všetko (kopce, tunely, jazierko, lanovku, podhorské mestečko, cesty, dve vlakové dráhy, niekoľko výhybiek, ...). Na koľajisku môžu krúžiť najviac dva vlaky, každý má svoj zdroj a regulátor. Dá sa na to pozerať, ale to je asi všetko.  Moje koľajisko je v hrubých rysoch hotové, ale žiada si to ešte veľa dokončovacích prác. Doslova sa musím k tomu nútiť, lebo v hlave mám už výrobu nového koľajiska, ktoré bude reálnejšie. Ja sa špecializujem na TT (mierka 1:120), analógové riadenie.

Ak budeš potrebovať nejaké informácie, rád ti ich poskytnem. Doporučujem čo najlepšiu prípravu na každý chystaný krok. Aj na forume nájdeš veľa dobrých postupov a o internete ani nehovorím.

Srdečne ťa pozdravuje Igor, s chuťou do práce !

@igor 

až teraz som si prečítal Tvoj príspevok, kde popisuješ, že si zakúpil prestavníky výhybiek Tillig. Detailne tieto prestavníky nepoznám, aj keď som sa s nimi v praxi už stretol, preto sa k nim neviem vyjadriť, ja používam modelárske servá, ktoré mi riadili najprv dekodery od pojezdy.eu, ale neskôr som ich všetky vymenil za dekodery Digikeijs. V poslednom čase som použil už aj motorické prestavníky MTB, konkrétne typ MP1, ktorý je riadený dekoderom od Petra Ližicu ( PELI ), Peter vyrába pre tento účel veľmi jednoduché, malé dekodéry, cenove dostupné, ktoré sa veľmi ľahko pripoja priamo k prestavníku, zvládne to určite aj začiatočník, ktorý má aspoň základné elektrotechnické návyky, žiadna "vysoká škola " na to netreba. MP1 má samozrejme aj vývody pre tzv. spätný ohlas, takže po stránke funkčnosti obsahuje všetko, čo sa od prestavníka dnešnej doby očakáva. Nakoľko je dekoder potom umiestnený priamo na prestavníku, stačí "stiahnuť" z koľajnice do neho dva vodiče a hotovo. Tretí vodič v prípade kovovej srdcovky potom napája z prestavníka práve srdcovku, ktorá v závislosti na smere mení svoju polaritu ( J/K). V prípade použitia jednoduchých výhybiek bez kovovej srdcovky tam ten tretí vodič jednoducho nebude. Toto riešenie môžem odporučiť pre všetky menšie koľajiská, pri väčších by som napájanie prestavníkov riešil samostatným napájacím okruhom, alebo delenými časťami koľajiska napájanými samostatnými boostrami v prípade DCC. MP1 sú síce na môj vkus trocha hlučnejšie, ale nie je to nič tragické, určite toto riešenie môžem len odporučiť. Popisované prestavníky MP1 je možné použiť ako pre DCC, tak aj analog. 

https://mtb-model.com/pages/prestavniky.php

https://digitrains.eu/sk/dekodery-prislusenstvo/59-dekoder-pre-prestavnik-mp1.html

Držím palce.

Ivor

🙂

@ivor ;

ďakujem za príspevok, ktorým si mi odkryl nové možnosti. Vyzerá to tak, že MP1 je aj výrazne lacnejší ako Tillig prestavník a že by mi asi vyhovoval. Ja ich budem potrebovať celkom dosť, preto sa chcem na to dôkladne pozrieť. Pred nejakým časom si reagoval na moje úvahy o novom koľajisku. Trochu si ma schladil, ale zobral som to s veľkým rešpektom. Ťažko som sa zdával svojej nereálnej predstavy, že čo všetko môžem mať na koľajisku o rozmeroch 2,2 x 1,2 m. Ty si mi to jasne naznačil. Začal som robiť prvé návrhy koľajiska a vnútorne som sa začal s tebou stotožňovať. Dnes už to aj ja vidím tak, ako si to napísal. Dobrý výsledok návrhu koľajiska si vyžaduje veľa usilovnej práce. Dlho som odmietal vrstvenie, všetko som chcel mať na jednej rovine. Teraz to chcem urobiť asi takto; Koľajisko chcem poskladať zo segmentov (asi troch). Možno nebudú všetky rovnaké, bude to závisieť od rozloženia koľajníc a ostat. vecí, aby v čo najmenšom počte prechádzali z jedného segmentu na druhý. Koľajisko bude dvojvrstvové. Spodná časť bude slúžiť na úschovu asi troch vlakových súprav a možno aj na  otáčanie vlakových súprav (spätná slučka, karusel, . . ). Na vrchnej viditeľnej plánujem v pozadí nejaký horský masív s prípadnými tunelmi, pred ním nejakú drevospracujúcu fabriku, potom nejakú malú staničku, viacej koľají a odstavných koľají, nejakú riečku, možno lanovku na kopec atď., cesty, mosty, . . . Dlho som zvažoval kúpu ICE 3. Už ju mám, tak chcel by som postaviť elektrifikovanú trať pre ICE a to takým spôsobom, že by to bola autonómna trať, bez ovládania. Po zapnutí, ICE by začalo jazdiť, možno na krátky čas by sa mohlo skryť pod horou a potom jazdiť opačným smerom atď. Vlakovú cestu chcem navrhnúť tak, aby bola čo najdlhšia a nezasahovala do hlavnej koľajovej sústavy. Bol by to taký vlakodrom, na ktorom by sa mohli občas popreháňať aj iné lokomotívy.  To sú úvahy, ktoré sa môžu zmeniť.

Čítal som tvoj príspevok o generálnom čistení, rozoberaní segmentov a pod. Mňa by veľmi zaujímalo aké veľké sú segmenty, ako ich máš pospájané. Predpokladám, že spájaš aj koľajnice, ako dosiahneš ich presné priloženie (o tebe je známe, že pracuješ s nenapodobiteľnou presnosťou). Samba raz niečo spomínal pri spájaní segmentov a hovoril o plávajúcich koľajniciach. Ako to treba chápať ? Existuje niečo také ?

Dúfam, že som Ťa veľmi nerozladil. Ešte raz Ti ďakujem za všetky tvoje príspevky.

S pozdravom Igor

Ahoj @igor - Tvoj panel už je na veľmi dobrej ceste. Dlho som čakal na potlač, ale dnes by konečne mala byť hotová. Tak dúfam, že po čakaní asi 6 týždňov na potlač to už budem môcť dať hádam konečne dokopy a poslať Ti to. Ďakujem za trpezlivosť 🙂