Žiadne koľajisko modelované v IV.epoche sa nezaobíde bez klasickej panelovej plochy alebo parkoviska. Jedna z možností, ako si panelovú plochu vyrobiť si popíšeme v tomto článku.
Ja som na výrobu použil klasickú modelársku sadru. Na hladkú a rovnú podložku som si naniesol rovnomernú vrstvu, hrúbky asi 2 až 3 mm. Na túto vrstvu som položil sieťku proti hmyzu, ktorá sa používa na okná. Je plastová a má slúžiť na spevnenie hotovej plochy. Túto sieťku som zakryl druhou vrstvou sadry, poriadne som to poroztieral starou bankomatovou kartou. Tieto dve vrstvy sa tým spojili a sieťka medzi nimi slúži ako “roxor” v betóne. Po vytuhnutí sadry som budúcu betónovú plochu ľahko oddelil od hladkej rovnej podložky.
Ďalší krok bolo orezanie betónovej panelovej plochy na požadovaný rozmer. Ten som si vyrátal podľa rozmerov panelov a podľa toho, koľko riadkov a koľko stĺpcov panelov chcem použiť. Nie je to nič zložité, na podobné panelové plochy boli používané rôzne panely, či už so závesnými okami, alebo bez. Ja som sa rozhodol pre panely bez závesných hákov a s rozmerom, ktorý sa používal priamo na tieto panelové plochy.
Po orezaní základu panelov je čas na otočenie obrobku. Je potrebné si ceruzkou narysovať čiary – budúci priestor medzi jednotlivými panelmi. Treba si to dobre rozvrhnúť, panely mali dosť presné rozmery. Následne je potrebné naznačiť medzery medzi panelmi. Ja som zvolil metódu rytia rezbárskym nožíkom. Ide to celkom dobre, musíte však dávať pozor na to, aby panelová plocha nepraskla tlakom. Pravdepodobnosť je síce nižšia, nakoľko sme sadru vystužili sieťkou, ale aj tak nám plocha môže prasknúť.
Po vyrezaní príslušných panelov prichádza na rad farbenie. Ja som zvolil na namaľovanie temperové farby. Tie som zriedil, sadra ich dobre saje. Vznikne tak celkom pekné a súvislé sfarbenie. Natieral som to postupne po paneloch tmavo-sivou farbou. Skorej, ako stihla zaschnúť, som ju handričkou zotieral z povrchu, pokým som nebol spokojný s výsledkom. Efekt je taký, že panely sú bledšie, ako medzery medzi nimi, nakoľko tam som sa handričkou nedostal. Ale to bolo želané…
Nakoniec už len dofarbenie – patina. Každý môže zvoliť svoje patinovanie, nakoľko každá panelová plocha môže byť umiestnená inde, napríklad stavebniny, benzínka a podobne. Čiže iné prostredie znamená iné znečistenie. Ja som zvolil na dotvorenie panelov farbu hrdze, technikou zotierania. Neviem teda, či sa tá technika tak volá naozaj, ale u mňa sa osvedčila, tak som jej vymyslel takýto svoj pracovný názov. Medzi panely som ešte umiestnil mierne prerastajúcu trávičku.
Výsledok možno nie je taký, ako komerčne vyrábané a predávané výrobky, ale ja som nadmieru spokojný. Vzniklo mi celkom pekné nádvorie na moje vrakovisko.
Marek Duda