Tak ako pri iných mierkach železničného modelárstva, tak aj v záhradnej železnici platí, že koľajisko nikdy nie je skutočne dokončené. V prípade záhradnej železnice však veľa práce vytvorí samotná príroda. Samozrejme, pridá aj prácu navyše, čo sa týka starostlivosti, ale aktívny pohyb na čerstvom vzduchu je zdravý.
Nakoľko pôvodne plánovaná stanica Drevená je vyrobená technológiou laser-cut z modelárskej preglejky a teda neodolá dlhodobo počasiu, tak som sa ako prvé rozhodol postaviť stanicu novú. Najskôr voľba padla na dvojposchodovú stanicu, podobnú ako bola pôvodná skutočná stanica v Banskej Štiavnici (voľný model) pri starej úzkokoľajnej trati. Tú som postavil, ale nezapasovala mi “do oka” ako sa vraví. Preto som sa rozhodol postaviť stanicu novú, podobnú ako Drevená, ale z plastu a murovanú. Tá dostala aj nový názov, Katov Tajch. Bola to dobrá voľba, lebo sa mi celkom podarila a aj návštevy vrátane kolegu modelára Sambu mi ju schválili. Celkom dobre tam zapasovala a v prípade potreby sa dá dať preč a položiť na jej miesto aj pôvodnú stanicu Drevená.
Ďalšia taká “väčšia stavba” bola výstavba tunelových portálov. Dlhšie som premýšľal, ako ich vyrobiť. 3D tlač som zavrhol, nakoľko som chcel použiť prírodnejšie materiály. Chvíľu som premýšľal aj nad styrodurom a vymodelovaním kameňov, ale to som tiež zavrhol. Nakoniec som portály vymuroval doslova a z materiálu, ktorý sa používal vždy aj v reálnej železnici. Kúpil som kamenné platne a tie som nalámal na nepravidelné bloky. Murované sú pomocou flexi lepidla na obklady určeneho aj do exteriéru, tak to hádam niečo vydrží.
Aby bolo kde skladovať tovar, ktorý dovezú vlakom do obce, tak samozrejme nemôže chýbať ani budova skladu. Je to síce malý sklad, ale má aj vlastný žeriav. Ešte k nemu plánujem niečo dorobiť, ale to neprezradím vopred (iba Samba vie, bol to jeho nápad).
Niekomu by mohlo pripadať vtipné (vrátane mňa), že ľudia nastúpia na vlak, odcestujú, ale pricestujú na tú istú stanicu. Preto pri jazierku pribudla zastávka s príznačným názvom Tajch zastávka. Už nemusia ísť na ryby alebo sa okúpať pešo, vlak im zastaví priamo pri jazere.
Posledných pár týždňov som počúval od obyvateľov obce, že sa nemajú kam ísť v nedeľu pomodliť. Preto som započal výstavbu kaplnky pod kopcom. Stavba prebiehala bez problémov, dokonca ju dokončili pred plánovaným termínom. Len dúfam, že vandali neukradnú medenú strechu, ešteže sa také veci nedali v 1920 odovzdať v zberných surovinách.
Ďalej som sa zatiaľ nedostal, ale aspoň sa máme na čo tešiť do budúcnosti. Ešte plánujem zaujímavé veci a na budúci rok aj veľké veci, tak dúfam, že sa tešíte aj Vy. Určite bude čo pozerať a čítať, zatiaľ si aspoň pozrite aktuálny stav. Ďakujem a teším sa na Vás aj nabudúce.
Marek Duda
