A je to tu. Nadišiel rok očakávaný piatok, na ktorý sme sa všetci nesmierne tešili. V tento piatok sa totiž začína najočakávanejšia akcia roka, stretnutie kamarátov modelárov aj s rodinami. Ja osobne som sa na tento piatok tešil nielen preto, že sa stretnem s kamarátmi, ale aj preto, lebo tohtoročné stretnutie sa koná v krásnom prostredí v srdci Slovenska, v Čiernom Balogu. Veci pobalené, môžeme vyraziť na cestu.
Cesta ubehla bez problémov, zastavili sme pred chatou, kde sme mali stráviť tento predĺžený víkend. Evka takmer vyhodila navigáciu z okna, nakoľko celou cestou nepovedala ani slovíčko a na konci z nej “vypadlo” že “Váš cieľ je na ľavej strane” 🙂 Hneď nás privítal Norbi so širokým úsmevom na tvári, ale s veľmi smutnou správou. Bol na stretnutí totižto bez svojej krajšej polovičky a pravej ruky Lucky, jeho dievky Lucinka a Hanička však boli s ním. Lucka totiž utrpela pár dní predtým úraz a ležala v nemocnici. Týmto ju chcem pozdravovať a želám jej skoré uzdravenie. Lucka, nech sa Tvoja zlomená ruka zahojí čo najskôr aby si bola úplne v poriadku, pozdravujeme Ťa všetci, ako aj malinkého ešte nenarodeného potomka. 🙂 Želáme iba zdravie a šťastie.
Spolu s Norbim bol na chate aj Roman s manželkou Martinkou a dcérami Barborkou a Viktorkou. Tiež sme sa zvítali. To bolo radosti, že sa znovu konečne vidíme. Ale moment, čo to tu tak rozvoniava? Aha, asi tuším, to bude Norbiho výborný gulášik. A prišli sme v správny čas, treba načistiť zemiaky a pripraviť mäsko na zajtrajšiu grilovačku. 🙂
Počas rozhovorov, diskusií a prípravy pokrmov čas ubieha veľmi rýchlo. Medzitým sa znovu objavilo nejaké vozidlo… Žeby Majo s manželkou Jankou a synom Jakubkom? Presne tak. A znovu zvítanie a kopec radosti s príchodu nového člena našich už pravidelných stretnutí. Medzitým sa dopravil aj Zbyňo s krajšou polovičkou Veronikou a synom Maroškom, ktorý sa hneď aj skamarátil s Adamkom a Jakubkom. Všetci sme sa tešili, že sa znovu vidíme na tejto úžasnej akcii a že nám pribudli na stretnutia aj nové tváre. A nakoniec zastavuje pred chatou posledné auto, ďalšie nové tváre, Marian s manželkou Zdenkou. A už sme boli všetci.
Ako sa na správneho hostiteľa patrí, privítal nás chlebom a soľou, na prípitok sme mali domácu šípkovicu, ktorú robil Norbiho ocino a ktorá síce bola dosť tuhá, ale chutila skvele a jedinečne šípkami. Alkohol síce nepijem, ale toto sa nedalo odmietnuť.
Zvítanie a privítanie bolo nádherné, Norbi a Lucka vybrali naozaj krásnu chatu v krásnom prostredí Čierneho Balogu. Chata bola skutočne dobre vybavená, najviac sme sa ale tešili z veľkej záhrady, ktorá bola takmer v rovine, čo nám nesmierne vyhovovalo. Prečo, to sa dozviete trošku neskôr. Medzitým sa dokončil gulášik, ktorý bol ako na každom stretnutí výborný. Ďakujem šéfkuchárovi Norbimu a pomocnému kuchárovi Romanovi za fakt skvelý pokrm. To som sa zase raz najedol…
Po večeri sme si rozdali drobné darčeky, ktoré nás všetkých potešili a milo prekvapili. Ďakujem 🙂 Nasledovali hodiny rozhovorov o všetkom možnom aj nemožnom, hlavná téma bola však ako ináč, modelová železnica. Večer, keď išli deti spať, sme sa zahrali detektívnu hru, Čierne historky. Bola to veľmi zaujímavá a dobrá hra, predtým som ju nikdy nehral. Išlo o to, že jeden si vytiahol kartičku, kde mal napísaný krátky príbeh, čo sa stalo a ako, a jednu vetu ako indíciu pre ostatných, ktorí hádali, čo sa stalo. Dávali otázky, na ktoré dotyčný mohol odpovedať iba áno alebo nie. Naozaj skvelá zábava. Najviac prekvapil Zbyňo, ktorý si vymyslel svoj príbeh, podobný ako na kartičke, ale ho naozaj nápadite vylepšil.
A je tu druhý deň nášho stretnutia. Dnes je na programe výlet na stanicu Čierny Balog, jazda parným vláčikom a nakoniec turistika naspäť na chatu. Stanička je celkom blízko, pešo sme tam prešli za pár minút. Nakoľko je leto, víkend a blížiace sa oslavy SNP, ľudí bolo neúrekom. My sme mali rezervovanú jazdu o 11:00 hodine, ale boli sme tam hodinu skorej. To nám poskytlo čas na občerstvenie, návštevu depa a múzea a dokonca sme na stanici videli záhradnú železnicu. Je to tu naozaj krásne.
Jazda historickým parným vlakom vo vyhliadkových vagónoch bola úžasná. Trať vedie krajom lesa popri ceste, miestami aj lesom. Nádherný zážitok, všetkým odporúčam návštevu tohto miesta. Ako som písal na jednej sociálnej sieti, ide o jednu z najkrajších lokalit sveta. Teda podľa mňa, niekomu sa páčia viac Maledivy… 😀 Z Čierneho Balogu na Výhybňu Šánske sme prešli asi za 20 minút. Tu sme ešte pofotili parnú lokomotívu a natočili nejaké videá z odjazdu vlaku. Taktiež skvelý zážitok, keď okolo prechádza skutočná parná lokomotíva. Odtiaľ sme už išli naspäť po vlastných, to nám ale vyhovovalo, nakoľko príroda je tu nádherná a ako správny modelári, mohli sme získať kopec inšpirácie pre naše koľajiská. Cestou naspäť sme sa ešte zastavili na pivko a kofolku v miestnej krčmičke.
Po príchode domov a najedení sa, prišiel na radu ďalší program stretnutia. Tu sa dozviete, prečo sme boli radi rovnej a veľkej záhrade. Norbi a Zbyňo totiž doniesli svoje modely záhradnej železnice v mierke G, teda 1:22,5. Zatiaľ, čo sa niektorí pustili do stavby trate po záhrade, deti šantili a ostatní chystali grilovačku. Medzitým prišli čestný hostia, teda Ivor, Peter a Robo. Ivor je macher do krajinkovania a elektroniky, Peter je skvelý fotograf a hlavne robí dokonalé modely budov a stavieb a Robo? Robo bol ako čerešnička na torte. Je to Modelár s veľkým M, ktorý stavia dokonalé modely lokomotív a vagónov. Keď hovorím stavia, myslím to doslovne. Všetko si robí doma, doslovne z nuly vyrobí kasňu, pojazd, dokonca kolieska na lokomotívy si vyrába väčšinou doma. Tieto úžasné modely robí so svojím ocinom, niektoré nám doniesol na ukážku. Dokonalé. Jeho modely asi nikdy neprekonám. S úžasom sme všetci sledovali modely, ktoré predvádzal na okruhu v obývačke. Robo, klobúk dole. Na tom istom okruhu nám Majo predviedol svoje lokomotívy, konkrétne parnú lokomotívu BR10 od Fleischmanna a Čmeliaka od Roca. Obidve lokomotívy boli digitálne riadené a so zvukmi, pričom parná mali aj generátor pary synchronizovaný s piestami. Nádherný zážitok, vidieť 87 krát zmenšenú parnú lokomotívu, ako si odfukuje po trati. Na trochu menšom okruhu, konkrétne TT, nám predviedol svoje modely aj Marian, ktorý jazdil so Sergejom a s Bardotkou. Tiež digitálne lokomotívy so zvukom a taktiež nádherný zážitok. Všetky tieto modely boli nádherne prepracované a fakt skvelé oživenie stretnutia.
Chalani medzitým postavili v záhrade okruh v G-éčku, kde už jazdili taktiež nejaké lokomotívy. Tu sa ale jazdilo na analógu, čo nie je na škodu, pretože táto mierka je krásna, lokomotívy a vozne majú všetky detaily, ktoré majú mať. Zbyňova lokomotíva má dokonca generátor pary, čo ešte zvýšilo zážitok z jazdy v záhrade. Ďakujem Vám všetkým, ktorí ste priniesli svoje modely na ukážku a predvádzacie jazdy. Skromne musím napísať, že aj ja som priniesol zopár mojich vlastných modelov na ukážku, ktoré si tiež zajazdili a ktoré mi tiež pochválili. Dokonca umelec v odbore Robo mi ich pochválil, vďaka čomu som narástol asi 10cm do výšky. 🙂 Niečo podobné, ako keď mi Zbyňo pochválil u nás doma Ocinove N-ko.
Jazdy pokračovali rovnako ako rozhovory, od týchto ľudí som získal veľmi veľa skvelých rád, čo a ako sa robí. Vymenili sme si naozaj veľa informácií, za čo im ďakujem. Aj Robo, ktorý dokonca robil mastre pre niektorých výrobcov odliatkov sa netajil svojimi technikami, čo je naozaj skvelé, lebo rady od profesionálov sú na nezaplatenie. Počas tohto prebiehala aj grilovačka, mäsko bolo výborné. Norbi, ochutené bolo výborne a Roman, Tvoje dvojhodinové krčenie sa nad grilom sa naozaj vyplatilo. Znovu som sa riadne najedol, ako asi všetci. Čestní hostia odišli a blížil sa večer. Deti išli spať a my sme pokračovali v rozhovoroch a zábave vo vnútri chaty. Zahrali sme si šípky, dali sme si klobásky, vínečko a iné pochutiny. Proste správne zavŕšenie dokonalého dňa.
Nastáva smutný deň, prišla nedeľa a my všetci už vieme, že stretnutie sa chýli ku koncu. Zbalili sme si všetci svoje veci a autami sme sa premiestnili do Lesníckeho Skanzenu vo Vydrove. Tadiaľto tiež vedie železnička. Norbi nám všetkým kúpil vstupenky a vybrali sme sa na túru po skanzene. Títo ľudia, čo to tu robia a starajú sa o to, odvázdajú skvelú prácu. Všetko je tu krásne upravené, sú porobené sprievodné tabule s informáciami a tak podobne. Veľa z tých ľudí sú dobrovoľníci a teda to robia zadarmo. Týmto im chcem poďakovať za to, že sa postarali o zabezpečenie tak nádherného kusu prírody, ako je tu. A Vy ostatní, podporte ich návštevou, naozaj to stojí zato.
Po túre sme sa vrátili na úvod skanzenu, kde sme mali rezervované stoly v kolibe, kde sme sa znovu riadne najedli. Niektorí sme si dali halušky, iný osúchy, pihohy alebo krkovičku. Ešte posledné rozhovory, posledná cigaretka (fajčenie škodí, preto neodporúčam nikdy s tým nezačínať) s kamarátmi a smutná rozlúčka. Všetci sme sa rozlúčili a pobrali sa svojou cestou. Okrem nás a Mariana s rodinou. My sme mali na pláne ešte jednu zastávku.
Presunuli sme sa ja a Marian s rodinami do Lopeje, kde býva skvelý modelár a výrobca stromčekov, Aleš Okša. Aleš nás vrele privítal, Konečne sme aj jeho mohli spoznať osobne. Previedol nás jeho budovaným koľajiskom Telgártska Slučka v N-ku, ukázal nám jeho zbierku modelov a dokonca nám predviedol výrobu jeho nádherných stromčekov. Ja som dokonca dostal ako darček nejaký ukážkový materiál, aby som si mohol skúsiť vyrobiť svoje vlastné stromčeky Alešovou technikou. Ďakujem Aleš. Jeho manželka Mirka je skvelá hostiteľka, ktorá nás samozrejme pohostila ako sa patrí.
Odtiaľto nás už čakala iba cesta domov. Všetci sme sa rozlúčili a pobrali sa svojou cestou. Cesta domov prebiehala v poriadku, ale …. čo sa to stalo? Ale nie, to snáď nie je pravda. Toto je ako v zlom sne….
… Na diaľnici, asi 3 kilometre pred Kováčovou sa nám v aute pretrhol klinový remeň. Došiel som do Kováčovej k motorestu pri diaľnici bez dobíjania batérie a taktiež bez serva riadenia. Odstavili sme auto a zavolal som kolegovi a kamarátovi Mirkovi, od ktorého sme mali auto požičané. On ochotne prišiel na pomoc, nemal však náhradný klinový remeň. Na druhom aute ešte prišiel jeho syn Miro aj s pôvabnou manželkou Martinkou. Preložili sme veci do Mirovho auta a jeho manželka nás odviezla domov, do Banskej Štiavnice. Mirovia zatiaľ odtiahli auto tiež domov, do Žarnovice. Týmto sa chcem veľmi poďakovať kamarátom Mirovi, Mirovi a Martine, že nám takto pohotovo pomohli. Ste super a ďakujeme.
Nádherný víkend zakončený nepredvídanou udalosťou sa skončil a nám zostali spomienky, fotografie a skvelý pocit z dokonalého víkendu s kamarátmi. Týmto sa chcem verejne poďakovať organizátorom Norbimu a jeho krajšej polovičke Lucke, ktorá teda nebola prítomná, ale na ktorú sme stále všetci mysleli, za dokonalý víkend a Lucke želáme rýchle uzdravenie. Taktiež ďakujem všetkým zúčastneným na tomto stretnutí za výbornú atmosféru a náladu, bolo s Vami všetkými super. Tešíme sa na ďalšie spoločné stretnutie. A nesmiem zabudnúť poďakovať ani personálu Čiernohorskej Železnice ako aj personálu Lesníckeho Skanzenu za ich tvrdú prácu, ktorá umožnila prežiť nezabudnuteľné zážitky v tak krásnej prírode Slovenských hôr.
Ďakujem za prečítanie, fotografie si môžete prezrieť v galérii pod článkom, videá na tomto odkaze…
Taktiež pridávam odkaz na Zbyňovu galériu so stretnutia, ktorú si môžete pozrieť na tomto odkaze…
Marek Duda
