Marek-Vlaky.eu Novinky a články Historicky III. ale moje I. modelárske stretnutie priateľov…

Historicky III. ale moje I. modelárske stretnutie priateľov…

Historicky III. ale moje I. modelárske stretnutie priateľov… post thumbnail image

Pár mesiacov dozadu som sa spoznal so skvelými ľuďmi, modelármi. Najskôr teda s Norbim, ktorý modeluje svoje koľajisko v mierke TT, pár dní nato sa mi ozval Zbyňo, ktorý zase holduje mierke N. Sú to veľmi šikovný a naozaj skvelý modelári.

Obaja sa posledné týždne augusta tešili a chystali na svoje III. modelárske stretnutie priateľov. Malo sa konať na Donovaloch pod organizáciou Romana z Nitry a jeho manželky Martinky. Je to ďalší skvelý modelár, TT-čkár a papierový modelár. Jeho som ešte nepoznal. Ako som už písal, obaja moji nový kamaráti sa už dosť tešili na stretnutie, pripravovali sa v plnom prúde.

Prišiel utorok toho týždňa, kedy sa stretnutie malo konať, keď mi zrazu zvoní telefón. Na moje veľké prekvapenie to bol Roman Rikitan z Nitry. Keď sa predstavil a začali sme debatovať, vypadlo z neho, že ma Norbi a Zbyňo spomínali a že by bol veľmi rád, keby sa mi podarilo prísť v ten piatok na stretnutie na Donovaly. Vraj to mám ale utajiť, aby sme prekvapili Norbiho a Zbyňa. Samozrejme že som súhlasil, ani som im dvom nič neprezradil.

Prišiel piatok a ja som sa vydal na cestu. Keď som dorazil po dvoch presadaniach na Donovaly na miesto určenia, už z diaľky som videl Norbiho ako varí guláš. On si ma ešte nejako neuvedomil, veď nevedel, že mám prísť, ani ako vyzerám. Oslovil som Romana a on hneď vedel, že kto som. Mali ste vidieť v tom momente Norbiho, normálne nemal slov (dúfam, že od prekvapenia). Sme sa zoznámili, privítali ma naozaj veľmi priateľsky.

Zanedlho prišiel aj Zbyňo s Bety a Ohur s Dášou. Zbyňo taktiež skoro odpadol, keď zistil kto som, ale privítal ma, akoby sme sa poznali roky. Ohur ma doteraz nepoznal, ale musím povedať, že je naozaj skvelý a zručný „drevený“ modelár. Ale nie drevený, že to nevie, ale drevený, lebo robí nádherné drevené modely.

Po ubytovaní nasledovalo oficiálne uvítanie organizátormi Romanom a Martinkou. Privítali nás chlebom a soľou, ako sa patrí, taktiež nechýbal prípitok. Nasledovalo rozdávanie darčekov, drobnosti, ktorými sa navzájom obdarúvajú a následne hodiny rozhovorov. Privítali ma medzi seba a zhovárali sme sa, akoby sme sa poznali naozaj roky a nie hodiny. Sú to skvelá partia ľudí.

Následne sme si pochutnali na skvelom guláši, ktorý navaril hlavne Norbi (ako ma jeho manželka Lucka upozornila, že on je hlavný kuchár a chce zásluhy) a ktorý bol naozaj výborný. Ešte sme si ho dochutili čili papričkami od Norbiho, ktoré tomu dodali pikantnosť a celé to skvele dotvorili. Po guláši ešte kávička a koláčiky a mohli sme vyraziť na turistiku.

V tento deň sa odohrávalo akurát 70 výročie SNP. Preto sme sa rozhodli pre túru na neďalekú Polianku. Je to dedinka, kde sa odohrávali partizánske boje. Prvá osada na našej ceste bola osada Bully, kde fašisti vyvraždili 18 ľudí a následne vypálili ich dom. Po prezretí architektúry v tejto krásnej dedinke sme sa strmým kopcom vybrali na Polianku. Tu sme sa všetci hromadne odfotili pri soche Baltazára, ktorý bol vrcholom túry. Posilnenie prípitkom a následná cesta domov, ktorá sa už niesla v smutnejšej atmosfére, teda aspoň z mojej strany. To som už vedel, že čoskoro budem musieť opustiť túto skvelú partičku ľudí, kvôli poslednému autobusu smerom domov.

Po návrate z turistiky nasledovalo posilnenie kávou a cigaretka a ďalšie rozhovory. Až pokým som teda nemusel odísť, aby som sa naozaj mohol dostať domov. Bolo mi veľmi smutno, pretože títo skvelí ľudia ma privítali medzi seba naozaj úžasne, cítil som sa medzi nimi veľmi dobre. Smutno mi bolo aj napriek tomu, že som vedel, že sa nelúčim nastálo, ale že sa znovu stretneme.
Ste všetci skvelý, teším sa na stretnutie o rok.

Na záver by som chcel poďakovať:

Romanovi, Martinke, Barborke a Vikinke za pozvanie, privítanie, za to že ste mi umožnili stráviť tento nádherný deň vo Vašej spoločnosti a za to, že som sa s Vami citil ako doma medzi rodinou alebo priateľmi.

Norbimu, Lucke, Lucinke a Hanke chcem poďakovať za skvelú spoločnosť, za privítanie medzi Vami, za krásny deň, dlhé rozhovory, skvelý guláš, skvelé modelárske rady a za prijatie ako člena rodiny.

Zbyňovi, Bety a Sabinke za privítanie, nádherné zážitky na turistike, skvelý inteligentný zmysel pre humor, výborné rady pri krajinkovaní a naozaj výbornú spoločnosť.

Ohurovi a Dáši za skvelú spoločnosť, krásny darček, prijatie a privítanie medzi seba, za to, že aj vďaka Vám bol tento deň nádherný a skvelý.

Pokiaľ si chcete prečítať články ostatných účastníkov, tak tu je Norbiho článok a Zbyňov článok.

Marek Duda

Značky:

Podobné články