Keď sme už mali všetku tú najťažšiu prácu za sebou, tak prišla na rad tá časť stavby, na ktorú som sa najviac tešil. Konkrétne elektrifikácia a samozrejme položenie koľají. To už je tá časť, kedy sme veľmi blízko reálneho jazdenia.
Záhradná železnica, rovnako ako aj ostatné modelové koľajiská a vlastne aj reálna železnica musia byť nejakým spôsobom ovládané. Pri reálnej železnici má každé zariadenie ako aj traťové vozidlo s pohonom svoj vlastný ovládací panel, pult alebo podobne. Tu sa to rieši z centrálneho miesta. Väčšina ovládacích prvkov má IP krytie proti nepriazňam počasia, ja som to ale aj tak ukryl pod striešku. A z čoho najľahšie urobiť pekný prístrešok, ak nie zo staršej palety? Tá bola vybrúsená, dorobil som k nej “policu” na ovládanie a odkladanie kávičky. Na vrch išla strecha, ktorú som dostal zadarmo od firmy VR Team s.r.o. (dobrestrechy.sk). Týmto by som sa chcel poďakovať firme VR Team s.r.o. Strechu som robil sám z toho materiálu, keby ju robili oni, bola by určite krajšie urobená, ja som ju iba priskrutkoval ku konštrukcii. Hlavne že plní účel. Celé to má niekoľko vrstiev ochranného náteru, celá zadná stena ovládacieho pultu slúži ako “živá stena”, kam sme umiestnili kvety.
Elektrifikácia nie je nijako zložitá, potrebné je samozrejme napájať koľaje, potom zvlášť lampy a aj elektrické prestavníky výhybiek a návestidiel. K dispozícii mám originál LGB ovládací panel so štyrmi prepínačmi, čo mi krásne vyhovuje. Totiž 2 prepínače na návestidlá a zvyšnými dvomi sa dá prehadzovať výhybky v stanici. Jedným prepnutím nastavím komplet jednu koľaj, teda výhybky sú pripojené po trase paralelne. Celé ovládanie je analógové, je tam akurát malá automatizácia, ktorú mi umožnili návestidlá (ďakujem krásne Norbi a Lucka). Položenie koľají a ich štrkovanie bola čerešnička na torte, ktorá síce trvala takmer 2 dni, ale vpred ma hnala túžba jazdiť. Najskôr som si vyhotovil teleso trate, o tom si môžete prečítať v predchádzajúcom článku. Celé som to dával čo najviac do roviny, aj keď miestami mierne klesania a stúpania sú. Následne som umiestnil na vrch koľaje, ktoré som postupne prisýpal štrkom. Toto riešenie má jednu veľkú výhodu, kedykoľvek sa dá trať upraviť, štrk prisypať alebo odobrať, zmeniť sklon a podobne. Keď som bol spokojný, tak ďalší krok bolo čistenie koľají. Menší štetec pomohol pozametať všetok prebytočný štrk z koľajníc a pražcov, špáradlo zase povyberať napadaný štrk z výhybiek a podobne. Nakoniec opláchnutie záhradnou hadicou s malým tlakom od prachu. Celkom ma to bavilo, možno si to ešte trochu sadne, ale mám štrk na dosypanie v prípade potreby.
Nebudem sa už príliš rozpisovať, veď si pozriete fotky zo stavby. Na konci albumu je aj zopár fotiek niektorých detailov záhradnej železnice. Pevne verím, že sa Vám naša záhradka páči, my sa s nej veľmi tešíme, je to splnený sen. Ako povedala kolegyňa, je to kúsok raja na záhrade.
Marek Duda
Marek, kamarát môj modelarsky a zároveň rodinný priateľ.
Chcel by som ťa privítať v cechu železnično-záhradných modelárov. Nie je nás veľa na Slovensku, ale niekedy aj málo stačí. Presne tak ako tvoja záhradná železnica. Na malom priestore si dokázal vytvoriť krásny a funkčný modelový svet v mierke 1:22.5 vo veľkosti G (garden), čiže v záhradnej veľkosti.
Od za čiastku som mlčky sledovať tvoje postupy a neprestajne s údivom vstrebával nové a nové fotky ako si pretvára svoju predzáhradku pred domčekov adi snáď v najkrajšom historickom meste Banská Štiavnica.
Obdivoval a aj naďalej obdivujem tvoju húževnatosť a výdrž. Veľmi dobre viem o čom píše, lebo sám mám za sebou stavbu voči záhradných železníc. Veľmi dobre využitý priestor, ktorý si mal k dispozícii. Neskutočné rozumné vytvorená krajinka s neodmysliteľnou prvkami ( jazierkom tunel, priepuet s mostom a nakoniec aj banská štôlňa. Tak isto perfektný výber typu stavieb, dopravných prostriedkov, postavičky a doplnky zodpovedajúcich epoche v ktorej máš postavené celé koľajisko. No a navyše všetky lokomotívy, vagóny, stavby, postavičky a doplnky vlastnej výroby. Tak s tým sa nemôže pochváliť nikto koho poznám ako majiteľa záhradky a ver že ich poznám dosť a nie len na Slovensku.
Nakoniec len toľko, že je mi veľkou cťou a som aj patrične hrdý nato, že som ti pri stavbe mohol byť nápomocný, aj keď viem že aj bezo mňa by si to zvládol.
JE TO JEDNA VEĽKÁ PARÁDA TÁTO TVOJA ZÁHRADNÁ ŽELEZNICA.
Prajem jej aby stále bezporuchovo fungovala a byb teba, tvoju krásnu rodinu aj návštevy vždy tešila a napĺňali radosťou.
Ďakujem Samba. Stavbu som si užíval, aj keď niekedy boli výkopy kvôli kameňom a koreňom dosť namáhavé. Hnala ma predstava hodín zábavy s vlakmi. Teraz ešte dorobiť nejaké budovy a iné detaily a počkať, kým sa rozrastú rastliny, ktoré sme zasadili. Inak, v lete Ťa aj s Luckou a deťmi čakáme, urobíme si skvelý deň.
Pozvanie príjmami a veľmi radi Vás budeme celý deň otravovať. 😁
Už sa tešíme 👍
No čo na to povedať – napísať, Marečku? Je to bomba, je to nádhera, a je to milé, lebo je to maličké. Obdivujem ťa, za aký krátky čas si to dokázal postaviť a dokonca sprevádzkovať… Zasvietiť a dokonca návestidlá – tak to už hej.
Veľa máš za sebou a teraz už budeš iba vytrhávať burinku, detailovať, špekovať a hlavne JAZDIŤ.
Klobúk dolu, máš to pekný.
Apropo už si skúšal ako chutí káva a cigaretka pri pohľade na jazdiace modelové dielo?
Zbyňo, ďakujem. Samozrejme, že skúšal, to už v sobotu 😀
Nebudeš mi veriť, ale celkom sa teším na tú údržbu. A to že je to maličké mi celkom vyhovuje, lebo môj pôvodný plán bol až príliš zložitý na tento priestor. Takto je to dobre, ide o malú predzáhradku so skalkou, tak som spokojný 🙂