Banská Štiavnica, Slovenská Republika +421 948 156 987 info@netbis.sk

Prihlásenie

Dotácie

Ďakujem za Vaše príspevky. Budú použité na rozšírenie a stavbu koľajiska, taktiež nákup lokomotív, vlakov a iných doplnkov. Informácie o Vašej karte ani účte sa ku mne nedostanú, celé je to spravované cez PayPal, teda bezpečnosť zaručená. Ešte raz ďakujem



Kamarátska návšteva modelárov v Banskej Štiavnici

Od posledného modelárskeho stretnutia prešlo už 8 mesiacov. Ešte minulý rok sme sa spolu dohodli, že sa stretneme aj mimo každoročného stretnutia, konkrétne, že ma kamaráti prídu navštíviť do Banskej Štiavnice. Termín nebol stanovený, nakoľko sme nikto nevedeli, čo bude za pár mesiacov.

Začiatkom roku mi Zbyňo zavolal, že už má rozpis z práce na tento rok a že mu pekne vychádza predĺžený víkend v máji. Veľmi som sa potešil, nakoľko štátny sviatok a víkend boli pekne spolu prepojené. Zbyňo sa ešte dohodol s Ohurom, samozrejme aj so svojimi lepšími polovičkami a návšteva bola dohodnutá.

Ja som neváhal a zavolal som ďalším dvom modelárskym kamarátom, Norbimu a Romanovi. Norbi samozrejme súhlasil, že príde aj so svojou nádhernou rodinkou, čo ma veľmi potešilo. Škoda len, že Romanovi to okolnosti a povinnosti nedovolili. Ale veď príležitostí ešte bude neúrekom.

Prišiel 8.máj. Deň, na ktorý som sa nesmierne tešil. Pracovné povinnosti ma však posledné dva týždne dosť vyťažili, tak som nestihol pripraviť všetko až tak, ako som chcel. Nestihol som ani len pokosiť záhradu... ale o tom sa dočítate nižšie. Ako prvý dorazil Norbi s Luckou a dcérkami Lucinkou a Haničkou. Sme sa zvítali, veď sme sa dlho nevideli. Samozrejme som im predstavil Evku a chlapcov, Adamka a Erika.

Chvíľu sme podebatovali a začali sme s prípravou gulášu. Hlavný šéfkuchár bol samozrejme Norbi, lebo jeho guláš je omnoho lepší ako môj (naozaj bol výborný). Medzitým som si ešte pozrel tovar od Norbiho z eshopu, čo som mal objednaný. Mimochodom, je toho plná krabica stavebníc a nejaké iné materiály. Keď sa guláš už varil v plnom prúde, prišli Zbyňo s Bety a Ohur s Dášou. Tiež sme sa zvítali a tiež som im predstavil svoju rodinku.

Nasledovalo rozdanie darčekov, aj keď to teda nebolo oficiálne stretnutie, ale drobnosť vždy človeka poteší. Nasledovali siahodlhé rozhovory o tom, čo sme prežili a čo nás postretlo. Medzitým sa guláš dovaril, tak sme sa najedli. Norbi ešte pripravil chuťovku - prekvapenie pre všetkých. Priniesol karé z diviaka, prešpikoval ho cesnakom a slaninkou a upiekli sme to na cibuľke a zemiakoch. To bola naozaj chuťovka, všetci sme si prsty oblizovali.

Po obede a kávičke sme sa rozhodli, že pôjdeme pozrieť na záhradu. Všetci chceli ísť totiž pozrieť na Banskú Štiavnicu z vyššieho miesta. Výhľad je pekný, ale stromy rastú, čo teda už nebolo také, ako pár rokov dozadu. Spoločné foto a môžeme ísť pozrieť koľajisko. Chalani si pofotili, podebatovali sme, dostal som niekoľko naozaj skvelých a užitočných rád, ktoré si nesmierne cením, nakoľko sú to naozaj zruční modelári a majú nádherné modely. Verím však, že aj u mňa našli niečo, čo sa im páčilo. Spomínal som, že som nestihol pokosiť záhradu, čo ma však viac štvalo, že som nestihol ani dokončiť elektroniku ovládania. Preto som nemohol predviesť vlastnoručne vyrobené pulzné ovládanie a ovládanie jazdy vlakov a príslušenstva diaľkovým ovládaním a ovládaním cez počítač. 

Samozrejme ani exkurzia k vitríne s vlakovými súpravami nemohla chýbať. Na moju vitrínu som dosť hrdý, je robená na mieru a zmestia sa mi do nej všetky moje modely (zatiaľ). Navyše je to pekný kus nábytku do obývačky. (Tento odstavec je hlavne pre Bety, pretože aj Zbyňo chce vitrínu :) ...). Piatok sa chýlil ku koncu, tak sme sa dohodli na ďalší deň a kamaráti sa pobrali do penzióniku prenocovať.

V sobotu dopoludnia sme mali naplánovanú turistickú vychádzku na staré mesto na Glanzenberg vrch. Ešte v piatok som však nevedel, či  bude dobré počasie. Našťastie sa moje obavy nepotvrdili a počasie bolo naozaj dobré. Výhľad z Glanzenbergu je nádherný. Všetkým sa nám tam páčilo. Trasa vedie popri Vodárenskom jazere, ktoré má nádhernú modrú vodu. Aj keď v minulosti bolo čistejšie, ale stále je tam veľmi pekne. Celkom nás prekvapil peľ, ktorý lietal vo vetre, vyzeralo to úplne akoby niekde horelo. Nikdy som nič podobné nevidel. Bolo to naozaj jedinečné.

Po návrate z túry a krátkej občerstvovacej prestávke sme išli pozerať hokej do neďalekej reštaurácie. Síce sú tam dosť vysoké ceny, ale pivo, ktoré tam varia je naozaj dobré. Dali sme si aj pečené koleno a tatársky biftek. Len škoda, že sme prehrali. Nakoniec sme večer stihli ešte prechádzku do botanickej záhrady, ale to sme išli iba štyria, Bety, Dáša, Zbyňo a ja.

A už bol znovu večer, ten víkend tak rýchlo ubiehal, už mi ostávalo trochu smutno, že na ďalší deň sa to celé končí. Nakoľko naši vzácni hostia chceli ísť ešte popozerať na neďaleké Sitno a do múzea vo Svätom Antone, tak sme sa rozlúčili už dopoludnia.

Ja som nesmierne rád, že víkend dopadol tak, ako dopadol, bol nesmierne krásny, plný zábavy a aktívneho programu. Veľmi sa mi páčilo, aj keď ma mrzelo, že Romanovi s rodinou sa nedalo prísť. Ale veď sa uvidíme v septembri na už IV. stretnutí.

Chcem sa poďakovať všetkým účastníkom za návštevu a nádherný víkend a špeciálne Norbimu za skvelý guláš a ešte lepšie pečené karé. Teším sa na stretnutie v septembri.

Marek Duda

 

 

Pre pridávanie komentárov sa prihláste prosím.

Marek Duda