Postupne ako plynie čas, tak pokračuje aj stavba Ocinovho N-ka. V poslednom článku som písal o rámovaní a hrubom základe na terén. Odvtedy som pokročil, ide to zatiaľ celkom dobre. Dosť som sa rozbehol, ale to môže byť aj tým, že využívam každé možné voľno na modelovanie. Viem, som jeden z mála z partičky, ktorý má času aj trochu navyše, ale doprial by som z neho s radosťou aj Vám ostatným.
Hrubá stavba bola hotová, vtedy som už bol rozhodnutý, ako bude koľajisko presne vyzerať. Ako som písal, robím Kopanice pri Hodruši Hámroch, odkiaľ pochádzal môj ocino. Vôbec mi nevadí, že v skutočnosti tam žiadna trať nie je. Takže základ koľajiska tvorí hornatá krajina. Kopanice sú totiž v Štiavnických vrchoch a teda bez kopcov to nejde. S týmto som sa vysporiadal dvomi kopcami na stranách v zadnej časti, ktoré sú kvôli železnici premostené dvojitým oceľovým mostom. V skutočnosi tam ten most nie je, ale inak sa nedalo. V kopcoch vedie trať tunelmi, teda približne tretina trate je skrytá. Nakoľko základ terénu je z 5cm polystyrénu, tunel v tejto výške je absolútne vyhovujúci. Zároveň som jemnejšie dotváral budúci terén, niektoré miesta sa môžu ešte mierne zmeniť. Vstupy do tunelov som použil od kamaráta Zbyňa alias deda, ktoré on mal pôvodne na Dedovom enku I. Takže ďakujem za nádherné tunelové portály.
Spomínaný most je mojej vlastnej výroby, je robený z kartónu technikou laser cut. Na tomto koľajisku sa ešte objaví viacej doplnkov mojej vlastnej výroby touto technológiou, nakoľko mám prístup k laseru. To ma dosť teší, nakoľko je to veľmi zaujímavá technológia a môžem si vyrobiť čokoľvek ma napadne. Okrem mojich výrobkov tu budú použité aj budovy Atelier Wepe kúpené na nfmodely.sk – tam kupujem často a rád (ďakujem Norbi za plnenie mojich neskutočných požiadaviek).
Koľajnice sú použité od firmy Peco, ide o flexi koľaje, ktoré mám od Deda a niektoré od Norbiho, za čo taktiež ďakujem. Pracuje sa s nimi skvele. Výhybky som použil Roco elektrické, ktoré mal môj ocino. Stanicu som nechcel robiť veľmi veľkú, preto som sa rozhodol iba pre dvojkoľajnú. To v pohode stačí, nechcem z tejto krásnej krajiny urobiť vlakodrom.. Ale vlečka ku skladu chýbať nesmie. Mimochodom Zbyňo, Tvoj sklad mám plne naštudovaný, takže vopred upozorňujem, že akákoľvek podoba je plne “náhodná”… 🙂
Štrkovanie koľají prebehlo podľa plánu, bez problémov, bál som sa, že budem mať málo štrku, lebo na N mierku nemám skúsenosť, ale ešte mi aj ostalo. Nevadí, použijem niekde alebo urobím náklad do nejakých vagónov. Jediný problém nastal s jednou výhybkou, kde mi mierke zatieklo riedke lepidlo k jazýčku, ale našťastie som to vyriešil. Takže žiadna ujma. Pôvodne som chcel prestavníky výhybiek prerobiť a schovať ich pod trať, ale po rozobratí a pokusoch s jednou výhybkou, ktorú som nechtiac takmer zničil som si to rozmyslel. Ale nevadí mi to, aj Ocino by ich určite nechal takto… Štrkovanie som robil už štandardne, zasypanie štrkom, prečistenie od prebytočného štrku jemným štetcom, zastriekanie rozprašovačom vodou s kvapkou jari a nakoniec zakvapkanie lepidlom. Už len počkať na vyschnutie.
Medzitým som robil skaly zo sadry, ktoré som dotvoril ostrými nožíkmi a následne celé napatlal riedkou sivou temperovou farbou. Po vyschnutí som ich jemne pretrel handričkou. To mi nestačilo, tak som sa niekoľko hodín zabával s olejovými farbami. Použil som rôzne odtiene cez čiernu, siennu pálenú, zelenú až po bielu. Stále sa mi niečo nevidelo, tak som sa s tým riadne vyšantil. Nakoniec som to dotvoril prachom z kriedy orančovej a bielej farby. Teraz to je ono… Veď uvidíte na fotkách. Ono skaly v Štiavnických vrchoch sú dosť zvetrané a sfarbené do sivo-červeno-hneda. Snažil som sa tomu priblížiť, dúfam, že sa mi to podarilo a výsledok bude stáť za to…
Aby som nezabudol, pred štrkovaním som taktiež priviedol potrebné káble u koľajam, ktoré je zatiaľ trochu vidieť, ale tie ešte zamaskujem. Každá koľaj (šíra trať, obe koľaje v stanici a aj vlečka sa budú zapínať zvlášť a automaticky podľa prepnutia výhybiek. Takže všetky výhybky a aj izolované koľaje budem ovládať iba tromi tlačítkami….
Takže ak chcete, popozerajte fotky, ja idem robiť niečo užitočné. Ďakujem za prečítanie môjho článku, vidíme sa na fóre a potom aj pri ďalších článkoch…
Marek Duda
