Nadišiel dlho očakávaný víkend, na ktorý som sa tešil celý rok (ako vždy). Tento víkend sa totižto koná naše každo-ročné modelárske stretnutie. Tento rok je organizátorom Zbyňo (dedo), vybral krásnu lokalitu na Kysuciach, konkrétne na Chate na konci sveta, neďaleko lesnej úvraťovej železničky Vychylovka. Sme pobalený a môžeme vyraziť.
Dorazili sme na chatu, kde už boli prípravy v plnom prúde. Zbyňo, jeho krajšia polovička Veronika a Maroško už chystali všetko potrebné, výzdobu, občerstvenie, skladali gril… Zvítali sme sa a samozrejme, že sme niečo aj pomohli. Sme prišli v podstate prví, teda hneď po organizátoroch. Prípravy v plnom prúde, keď zrazu prichádza nejaké auto… Aha, Norbi s Luckou, Lucinkou, Haničkou a najnovším prírastkom do rodiny, malým Paľkom. Tak sa to krásne rozrastá, hneď je veselšie, keď nás je viacej. A ďalšie vozidlo, aha Dáša… A kde máš Ohura? Aha, on ide za Tebou na bicykli… Ale on sa určite celú cestu odviezol, a na bicykel sadol až neďaleko chaty? Samozrejme že nie. Poctivo “došlapal” až z Martina. Ten má ale kondičku 😀 Následne dorazil aj Majo s Jankou a Kubkom, zvítanie a samozrejme zoznámenie s Ohurom a Dášou, lebo predtým sa nepoznali. Následne prichádza Radko s maminou Zuzkou, s tými sme sa zoznamovali takmer všetci (Zbyňo a Veronika ich už poznali). Takže tešíme sa novým členom našich stretnutí a oficiálne ich vítam v našej partičke. Teším sa, že sa to každým rokom rozrastá. Už chýba len Marian a Zdenka. Vlastne už nie, práve totižto dorazili. Tak sme kompletní, stretnutie môže oficiálne začať. Škoda len, že sa nemohli zúčastniť stretnutia Ivor a Roman s rodinou…
Ako to už býva, stretnutie bolo začaté prípitkom. Keďže niektorí zúčastnení trochu meškali kvôli pracovným povinnostiam, tak spoločný obed bol trochu v menšom počte. Veď ich počká… Počas popoludnia a večera sme debatovali o všetkom možnom aj nemožnom, hlavne o železniciach, vlakoch, modelovaní a podobne, ale aby sme neunudili naše krajšie polovičky, tak samozrejme témy boli rôznorodé. Za ten rok sa veľa zmenilo a bolo si čo povedať. Ohur sa pochválil svojimi modelmi, priniesol aj osvetlené modely, ktoré boli naozaj krásne urobené. Momentálne má už aj laserovú gravírku, ktorá tomu naozaj dodala šmrnc. Aj Radko a Norbi priniesli na ukážku niečo zo svojej tvorby, tak sme mohli vidieť napríklad krásne Radkove prestavby modelov, jeho Čmeliakov z leptu alebo modely z Norbiho dielne z odliatkov. Proste precízna modelárstka práca. Ďakujem za nádhernú podívanú a skvelú inšpiráciu. Samozrejme sme sa navzájom potešili drobnými darčekmi, ako to už býva zvykom (aj keď to samozrejme nie je o darčekoch, ale o tom, že sa takto stretávame). Celé to zavŕšila grilovačka alá Dedo, jeho grilovaná kuracinka a klobásky boli neskutočne dobré. Ledva som ten nápor jedla rozdýchal…
Po prenocovaní a spoločných raňajkách (tradičná kuchyňa na Chate na konci sveta je výborná) sme mali naplánovaný program, jazda vláčikom po úvraťovej trati Vychylovka a návštevu Skanzenu. Užili sme si to všetci, aj nemodelári… Tradičná architektúra je úžasná, dreveničky sú prekrásne. Interiér bol tiež tradičný, boli tam dokonca figuríny naaranžované, dokonca aj jedna figurína, ktorá bola v rakve v izbe, ako bolo v minulosti zvykom. Pamätná veta, ktorá tam padla: “Báčik to už má za sebou” ma neskutočne pobavila. Návštevu železničky a skanzenu naozaj odporúčam. Je tam krásne.
Po tomto výlete nasledoval neskorý obed a popoludňajší program. Športovanie, jazdenie na záhradnej železnici a znovu grilovačka. Čas beží nesmierne rýchlo, keď je človek s priateľmi a robí, čo ho baví. Po večeri a uložení detí “do hajan” vytiahol Majo svoju harmoniku, na ktorú zahral rôzne známe ľudové piesne. Niektorí si aj zaspievali (ospravedlňujem sa ostatným hosťom penziónu v areáli Chaty na konci sveta, že sme prešvihli nočný kľud…), niektorí sme boli ticho (ja spievať neviem).
A je tu tretí a zároveň posledný deň nášho spoločného stretnutia. Posledné tohtoročné spoločné raňajky a následné balenie vecí. Pri balení sme si už začali uvedomovať, že sa to všetko chýli ku koncu, ale ešte nie hneď. Na jedenástu máme rezervovanú jazdu na Oravskej lesnej železničke, ktorá začína v stanici Tanečník. Táto je na vrchole prepojená s Úvraťovou železničkou Vychylovka, preto nečudo, že sme na vrchu v stanici stretli aj drezínu tejto železničky. Ďalší krásny kus Slovenskej prírody. Tu je prestávka 20 minút, ktorú niektorí využili na návštevu vyhliadkovej veže, iní si prezreli dreveničku s dobovým zariadením alebo niektorí, ako modelári sme si prezreli konečné zhlavie stanice (inšpirácie nikdy nie je dosť). Mimochodom, počas jazdy na nás číhali rôzne nástrahy a príšery, ako napríklad obrovský pavúk Križiak, drak, ježibaba na metle, ale aj iné rozprávkové bytosti, napríklad princezná zo žabiakom alebo červená čiapočka. Skvelý nápad pre potešenie a postrašenie detí 😀
Po návrate dolu do stanice Tanečník sme sa už len rozlúčili a pobrali sa svojou cestou – domov. My sme boli hladní, tak sme sa ešte zastavili na obed v neďalekej reštaurácii. Zhodou okolností chvíľu po nás prišiel aj Norbi s rodinou na obed, tak sme mali ešte trochu času na rozhovor, dali sme si spolu obed. Moja Evka sa chcela ešte cestou domov zastaviť v Čičmanoch, nakoľko to bolo pri ceste, tak sme tam išli pozrieť. Je to nádherná dedina, oplatí sa vidieť. Ale kľud tam nie je taký ako v minulosti, lebo bolo všade neskutočne veľa turistov. Nečudujem sa, je tam krásne. Takže zmrzlina a ideme domov….
Na záver článku nesmiem zabudnúť poďakovať Zbyňovi, Veronike a Maroškovi za zorganizovanie tohto neskutočne krásneho stretnutia v nádhernej prírode Kysuckých Beskýd, skvelé jedlo, atmosféru a všetko, čo som nespomenul. Taktiež chcem poďakovať úplne všetkým účastníkom za dokonalý predĺžený víkend, skvelú atmosféru, zážitky a priateľstvo. Všetci ste úplne super a som nesmierne rád, že Vás poznám. Takže o rok (a možno aj skôr) dovidenia!!!
A moje poďakovanie patrí taktiež personálu areálu Chaty na konci sveta, ako aj personálu Úvraťovej železničky, Skanzenu a Oravskej lesnej železničky za skvelú prácu, ktorú odvádzate. Aj vďaka Vám je to jedna z najkrajších lokalít sveta 🙂
Marek Duda
