“Když máš v chalupe orchestrión…” je text známej českej pesničky. Orchestrión je aj ľudová prezývka motorového vozňa M152, ktorý patrí do skupiny mojich obľúbených a vysnívaných modelov. Preto som sa rozhodol si tento motorový vlak postaviť. Nakoľko fotoleptaná stavebnica je dosť drahá, aj keď síce pekná, ale myslím, že suma, ktorú pýtajú je o dosť vyššia ako surový odliatok modelu od pána Číža. To bol dôvod, prečo som tento model začal stavať práve z tohto odliatku. Kúpil som ho u svojho obľúbeného dodávateľa a priateľa na NFmodely.sk.
Kúpený odliatok bol veľmi kvalitný, pracovalo sa s ním výborne. Na to sme ale pri odliatkoch od pána Číža už zvyknutí. Po vybrúsení z vnútra a vybrúsení okienok bol odliatok v podstate pripravený. Z vonkajšej strany odliatku bolo potrebné iba minimálne brúsenie. Taktiež doplnky – masky náprav ako aj vybavenie podvozku je veľmi kvalitne odliate a naozaj detailné.
Pojazd bol mierny problém. Nemal som nič, z čoho by som mohol použiť hotový pojazd, teda mal, ale nič s vhodnými rozmermi. Preto prišla na rad improvizácia. V zásobách svojich “vrakov” a súčiastok som našiel dva identické podvozky z britských parných lokomotív. Išlo pôvodne o dvojnápravové lokomotívy, nejaké štart alebo hobby modely. Zhodou okolností bola hnaná náprava v takmer zhodnej vzdialenosti od kraja, ako som potreboval. Preto som sa rozhodol, že to použijem na stavbu pojazdu. Oba podvozky som rozrezal na vhodnom mieste aby spolu tvorili celok tak dlhý, ako som potreboval. Pôvodne som si myslel, že urobím obe nápravy hnané, každú s jedným motorom (identické motory, prevodovky aj všetko), ale po zistení, že jeden motor je zhorený a nefunkčný som bol dosť sklamaný. No nevadí. Tak bude hnaná iba jedna náprava.
Podvozok bol skompletizovaný, otestovaný a teda v podstate hotový. Preto som pokračoval na stavbe kasničky. Nasledovalo prevŕtanie všetkých potrebných otvorov a ešte jemné dobrúsenie okienok a niektorých detailov. Odmastnenie a nástrek základnou farbou v dvoch jemnejších vrstvách je už samozrejmosťou. Pri hľadaní kombinácie farieb, akú by som si želal na mojom modely to bolo trochu komplikované. Nikde som nemohol natrafiť na farby, v akých vyšiel tento motoráčik z továrne (ako už všetci viete, robím modely najradšej v pôvodných farbách). Ja som síce jazdil ako malý na takomto motoráčiku s už žltými pásmi na čelách, ale ja som chcel presne tento (úvodná fotka článku).
Striekanie bolo bez problémov, aj keď by som teda radšej používal airbrush namiesto sprejov, ale už si pomaly zvykám. Na kasničke na spodu na čelách, ako aj spodné časti sú čierne, tie som natieral štetcom. Ide o čiernu matnú, teda pri dobrej technike nanášania nie je vidieť ťahy štetca. Nakoniec prišlo na rad zasklievanie a dodetailovanie nejakými fotoleptanými tabuľkami a detailami, ako aj ručne robenými madlami. Finálny nástrek matným lakom musí počkať, najskôr by to chcelo nejaké obtisky.
Model jazdí veľmi dobre, plynule a pekne. Silu modelu zatiaľ nemám ako otestovať, nakoľko ešte nie je vybavený spriahlami. Tie budem dávať až vtedy, ak sa rozhodnem, že by som mu urobil prívesný vozeň. Je dosť možné, že to nebude tak ďaleká budúcnosť. 🙂
Pevne verím, že sa Vám môj model páči aspoň tak, ako mne. A ešte jedna vec. Fotografia v úvode článku – záber na skutočný motorák M152 je stiahnutá z internetu, autora sa mi nepodarilo zistiť.
Marek Duda
