Trochu histórie…
Lokomotívy rady T678.0 prezývané “Pomaranč” boli vyrábané v rokoch 1961 až 1964. Bolo vyrobených iba 17 kusov pre ČSD. Dosahovali maximálnu rýchlosť 100km/h vďaka výkonu 1470kW. Celé to poháňal 8 valcový dieselový motor s elektrickým prenosom výkonu. Celková dĺžka bola 18 metrov a hmotnosť 111 ton.
Pôvodný náter lokomotív bol jednoduchý ale elegantný. Väčšina skrine bola sfarbená na oranžovo, strecha, vrchná časť kabín a hlavný rám boli krémovej farby. Rám bol ešte orámovaný tmavo-hnedými pruhmi. Neskôr strechu začali natierať z praktických dôvodov sivou farbou. Všetko od rámu nižšie bolo sivé. V roku 1974 zmenili farbu “Pomarančov” na červenú a v roku 1982 doplnili všetky lokomotívy ČSD o 30cm žlté pruhy na čelách. V týchto farbách väčšina týchto nádherných lokomotív koncom 80. rokov minulého storočia aj dojazdila. Lokomotívy T678.0005, 010 a 012 sa dočkali v roku 1988 ešte 60cm širokého žltého pásu po celom obvode.
Lokomotívy boli rozdelené medzi depá Praha-Libeň – čísla 001-004, 013 a 014, depo Zvolen 005-012 a depo Plzeň 017. Momentálne sa zo všetkých 17 lokomotív rady T678.0 uchovali len dve, T678.012 a T678.016. Obe sú v múzeu, číslo 012 stále prevádzky-schopné a číslo 016 ako statický exponát.
Predloha pre môj “Pomaranč”
Ja som sa rozhodol pre stroj označený číslom T678 016. Pôvodné umiestnenie bolo v depe Olomouc, neskôr premiestnený pod Tatry do depa Poprad. Momentálne je umiestnený v Slovenskom dopravnom múzeu ako statický exponát, pretože nie je v stave prevádzkovom. Zároveň slúži ako zdroj náhradných dielov pre T678.0012 a T679.0019 ktoré sú stále využívané pri historických jazdách. Nádej na sprevádzkovanie však stále existuje.
Pojazd
Na pojazd pre model Pomaranča je viac možností. Napríklad kúpiť pojazd Roco určený priamo pre túto krásnu lokomotívu. Je to pojazd s jedným motorom, ktorý má prenos na nápravy cez kardany na oba podvozky, kde sú poháňané tuším dve z troch náprav podvozku. Finančne je to však dosť náročné, navyše táto lokomotíva je môj prvý model stavaný z odliatku, preto som sa rozhodol vyrobiť vlastný rám. Použil som podvozky z lokomotívy Nohab. Majú rovnaký rozmer ako podvozky Pomaranča. Použil som dva rovnaké podvozky, obidva s motorom. Ide o podvozky Gutzold. Sú síce staršie, ale obidva boli vo veľmi dobrom stave a skvele jazdia. Samotný rám som robil z obojstranného kuprexidu. Po prvom pokuse bol rám chybou počítania približne pol centimetra kratší ako mal byť, preto som ho v strede rozrezal a spojil presne na mieru malým dielom kuprexidu. Na spodnú časť rámu som epoxidom prilepil pripravenú nádrž (vybrúsená a nastriekaná), do ktorej som umiestnil závažie.
Odliatok
Na stavbu som použil odliatok od pána Číža, ku ktorému boli aj masky podvozkov, nádrž a dve stanovištia rušňovodiča (v jednom stanovišti je aj rušňovodič). Škoda len, že ich nemôžem použiť, nakoľko môj model má dva motory a nie centrálny, jednoducho sa tam nezmestia. Sú však odložené, nakoľko v budúcnosti plánujem stavať aj fotolept Pomaranča s jednomotorovým pojazdom. Odliatok je celkovo veľmi kvalitne odliaty, nebolo potrebné veľa brúsenia. Detaily sú doliate pekne, na odliatku nie sú žiadne bublinky. Práca s ním išla veľmi dobre, aj keď je to môj prvý odliatok. Potrebné bolo samozrejme vybrúsiť okienka a prevŕtať otvory pre svetlá.
Detaily
Madlá som robil z nožičiek rezistorov, ktoré sú dostatočne pevné ale zároveň tenké, čo je dosť vierohodné. Ceduľky s číslom, hviezdy a podobne sú fotolept od Eduarda, nárazníky sú dokupované plastikové. Škoda len, že som to postavil skorej, ako som uskutočnil jeden drobný nákup v jednom skvelom Žilinskom eshope s modelmi a elektrotechnickými súčiastkami, kde sa mi neskôr podarilo kúpiť nádherné sústružené kovové nárazníky. Ale tvarovo vyzerajú rovnako. Sklíčka sú robené z fólie z bonboniéry, je to fólia s hrúbkou približne 0,3mm. Fixované sú lepidlom Herkules a z vnútornej strany začiernené, nakoľko som nemohol kvôli motorom robiť interiér. Niektoré ďalšie detaily sú doplnky z fotoleptu od Eduarda.
Povrchová úprava
Povrchovú úpravu som robil striekaním. Nakoľko nevlastním striekaciu pištoľ ani žiadny Airbrush, použil som spreje. Osvedčili sa mi veľmi dobre už v minulosti spreje Happy Color. Použité sú základ na plast, následne bol model nastriekaný bielou, odtieň smotana. Nasledovalo maskovanie a nastriekanie oranžovou. Striekanie prebehlo bez problémov, aj bez akýchkoľvek predchádzajúcich skúseností s maskovaním mi oranžovú podfúklo naozaj iba minimálne. Nič, čo by sa nedalo opraviť. Po detailovaní nasledovalo prestrieknutie polomatným lakom opäť v spreji. Sfarbenie korešponduje s lokomotívou tak, ako vyšla z výrobnej linky. Jediný rozdiel je v dvoch linkách na kabínach, nakoľko po niekoľkých pokusoch o peknú linku som to momentálne vzdal a nechal na inú dobu, keď budem mať viac skúseností. (Zatiaľ si „rátači nitov“ určite prídu na svoje…)
Patina
Pôvodne som chcel model „novej“ lokomotívy, ktorá ešte len pred časom vyšla z výrobnej linky. Nakoniec som sa ale rozhodol urobiť aspoň miernu patinu. Na patinu som používal kriedový prach. Hrdzu som použil minimálne, nakoľko tento konkrétny model nechcem mať veľmi používaný, ale iba „znečistený“. K tomu mi pomohla čierna krieda nabrúsená na brúsnom papieri. S patinou som to však naschvál nepreháňal, aby som kompletne nezakryl dva mesiace svojej práce.
Osvetlenie
Čelné svetlá modelu sú 2mm biele LED diódy kúpené cez ebay. Najskôr som chcel použiť dvoj-farebné (biela-červená), ale po dlhom bádaní po internete som zistil, že pomaranč nemal koncové červené svetlá. Preto som kúpil tieto ledky a pripojil ich na jednoduchý obvod. Obvod sa skladá z neúplného usmerňovacieho mostíku, stabilizátora na 5V (7805), kondenzátora a troch rezistorov R120 pre použitie diódy na 5V (súčiastky pre každú stranu podľa schémy z článku o osvetlení lokomotív a vagónov). Čelné svetlo sa teda prepína podľa smeru jazdy a vďaka použitiu 5V stabilizátora svieti od 5V vyššie stále rovnakou intenzitou. Teda už od veľmi pomalej rýchlosti svieti maximálnou intenzitou.
Model je prakticky viac-menej hotový, už chýbajú len drobné detaily ako napríklad trúby, rebrík a podobne, to však dokončím až niekedy nabudúce, keď tieto detaily zoženiem. Viac o stavbe povedia fotografie, aj keď niektoré medzistupne stavby som zabudol fotiť. Viem, že to nie je model ako od profi výrobcov z fabriky, ale nakoľko som ho staval vlastnoručne, robí mi rovnakú ak nie aj väčšiu radosť ako ktorákoľvek lokomotíva v mojej malej zbierke.
Týmto by som chcel ešte poďakovať manželke, že mi tento model kúpila k narodeninám a naozaj mi tolerovala veľa hodín strávených pri stavbe, ako aj neustále dokupovanie materiálov. Zároveň chcem poďakovať kamarátovi Norbimu (nfmodely.sk) za skvelý odliatok, pojazdy a detaily, ako aj za narodeninovú zľavu, čím prispel k môjmu krásnemu darčeku.
Marek Duda